Architektonická pýcha mesta: Bude kultúrnym stánkom?
Vežičková vilka alebo vila Stodolovcov. Všetky tieto prívlastky má skvostná budova na ulici Michala Miloslava Hodžu v Liptovskom Mikuláši. Niekdajšie sídlo známych mikulášskych rodín Stodolovcov a Pálkovcov dlhé roky chátralo. Dnes dostáva druhý dych
Budova vežičkovej vily patrí od začiatku minulého storočia k architektonickým skvostom. Medzi okolitými mestskými budovami nemá ešte dodnes páru. **„Najmä preto, že bola projektovaná ako letohrádok, to znamená, že mala niečím pripomínať aj hrad, teda konkrétne tou svojou vežičkou a mala pripomínať aj niečo z tých stavieb, ktoré sa bežne stavajú v letoviskách v horských oblastiach. Preto je tam použitá kombinácia dreva a pevného stavebného materiálu. Je postavená na spôsob víl, ktoré stoja v Ľubochni alebo v Tatrách,“ **približuje staviteľské zámery historik Peter Vitek.
Pálkovci mali ako prví v meste ústredné kúrenie
V roku 1902 ju dala postaviť rodina podnikateľa Emila Stodolu, ktorí sa sem nasťahovali o rok neskôr. V roku 1911 vilu predali dalšej podnikateľskej rodine garbiara Jána Pálku. **„Ten budovu dostaval, pristavil ďalšie miestnosti, pretože jeho rodina bola veľmi rozvetvená. Dal sem nainštalovať ústredné kúrenie, údajne prvé v Liptovskom Mikuláši. Na záhrade dal postaviť chatku, tenisový kurt a bol tu aj bežecký ovál,“ **opisuje stavebné úpravy Peter Vitek. Práve v priestoroch tejto vily svoje prvé hity skomponoval známy hudobný skladateľ a mikulášsky rodák Dušan Pálka.
Bude vila slúžiť verejnosti?
Od 30. rokoch, keď Pálkovci dom predali, nemá vila majiteľa, ktorý by sa o ňu dôstojne staral. V posledných rokoch bola využívaná na podnikateľské účely. Teraz dostala druhú šancu a jej priestory s okolím sa po rokoch rekonštruujú. Investor má vypracovaných až 11 možných variánt, ako by chcel vilu v budúcnosti využívať.** „Jeden z návrhov je ten, že sa celý objekt využije na komerčné účely, alebo by sa mu prinávratila pôvodná funkcia, nakoľko niekedy bol využívaný na rezidenčné účely,“** približuje úvahy investora jeho zástupca Pavel Hudec.
Rozhodujúce slovo budú mať pamiatkári, ktorí v týchto dňoch zvažujú jednotlivé návrhy. Budova je totiž spoločne s okolitou zeleňou a plotom na priečelí zapísaná do zoznamu národných kultúrnych pamiatok. „V rámci rekonštrukcie sa počíta aj s možnou prístavbou. Samotné rozmery prístavby sú jedným z dôležitých faktorov, ktoré rozhodnú o tom, či to bude na súkromné alebo komerčné účely,“ upresňuje Pavel Hudec. Od objemu prác sa bude pohybovať aj cena samotnej rekonštrukcie. Najlacnejší variant prestavby sa od toho najdrahšieho odlišuje rádovo v stotisícoch eur.
[youtube=470,250]http://youtu.be/05zeYTHSHlc[/youtube]
video: youtube, Dušan Pálka foto: investor
