Búrlivák a podivín s básnickým talentom: Janko Kráľ by sa dnes dožil 192 rokov

Janko Kráľ je významnou osobnosťou našich národných dejín a histórie mesta Liptovský Mikuláš. Je po ňom pomenovaná jedna zo základných škôl a mestské múzeum už 59 rokov nesie hrdo meno po tomto mikulášskom rodákovi. Dnes si pripomíname 192 rokov od jeho narodenia.

Ilustračný obrázok k článku Búrlivák a podivín s básnickým talentom: Janko Kráľ by sa dnes dožil 192 rokov
Foto: Slávka Kellová

Janko Kráľ sa narodil 24. apríla 1822 v Liptovskom Mikuláši v dome oproti Múzeu Janka Kráľa v rodine krčmára a mäsiara, kde je osadená pamätná tabuľa. Polemizuje sa však aj o tom, že Kráľovci bývali v budove oproti dnešnému Liptáčiku, v časti mesta, ktorú obývali vtedajší mäsiari. O Kráľovcoch sa hovorilo ako o národne uvedomelých dobrých hospodároch, ktorí toho veľa nenagazdovali, lebo veľa rozdali medzi chudobou.

Janko Kráľ je jedným z najvýraznejších štúrovských básnikov a jeho dielo má európsky význam. Pri tejto príležitosti Múzeum Janka Kráľa pripravilo spomienkové podujatie, ktoré si dalo za cieľ priblížiť osobnosť Janka Kráľa po ľudskej stránke, s dobrými aj zlými vlastnosťami, ktoré z neho už počas života urobili legendu. „Ku Kráľovi sa viaže množstvo zaujímavostí, tajuplných nejasností a povedačiek, ktoré o ňom kolujú dodnes. Prezentáciu k výročiu jeho narodenia sme obohatili množstvom anekdot, citátov zo spomienok Kráľových detí, vnúčat, priateľov a súčasníkov. Tie najviac dotvárajú obraz o Kráľovi ako o výstrednom podivínovi nepokojného ducha s túlavými topánkami, ktorý sa nedal zviazať konvenciami a sám si určoval svoje pravidlá,“ uviedla Katarína Verešová, lektorka MJK. K mystifikácii jeho osobnosti pridávajú fakty, že dodnes nie je známa akákoľvek jeho podobizeň ani miesto posledného odpočinku. Veľká časť jeho tvorby sa stratila v nenávratne.

Tulácky podivín

Už v detstve zažil veľa drsnosti od svojho otca, preto nadovšetko miloval svoju jemnú matku Žofiu, ktorá mala zemiansky pôvod. Práve v tomto rodinnom zázemí môžeme hľadať príčinu jeho čudáckej a samotárskej povahy, pre ktorú ho nazývali Divným Jankom. „Napriek tomu, že otec Ján Kráľ bol pracovitý a šikovný remeselník, synovi po jeho smrti neostalo nič. Navyše ho súrodenci obrali aj o dedičstvo po matke, na čo sa dlho sťažovali Kráľovi potomkovia. Aj on sám to pociťoval ako veľkú krivdu a úplne prerušil kontakty s rodinou, ktorá podľa jeho slov nestála za nič,“ prezradila K. Verešová. Dedičstvo si nevymáhal a ostal chudobný po celý život.

Výrazný básnický talent

Už v mladom veku vynikal medzi spolužiakmi výrazným básnickým talentom, obdivoval ho aj jeho učiteľ Ľudovít Štúr. Ešte viac však vyčnieval svojou čudáckou rebelantskou povahou, vďaka ktorej si znepriatelil mnohých, dokonca aj samotného Štúra, ktorý sa o ňom nelichotivo zmienil ako o grobianovi.

Vo väzení v Šahách zažíva najrušnejšie dni svojho života v okovách. Správa o jeho uväznení prišla do Liptovského Svätého Mikuláša a hneď sa začali prípravy jeho oslobodenia. Najvzácnejší z tohto obdobia je dokument z 10. mája 1848 – Žiadosti slovenského národa, prvý slovenský politický program Slovákov, kde organizátori žiadali jeho oslobodenie.

Je málo známe, Janko Kráľ pôsobil aj ako prísažný notár. Zaujímavá je zmienka o jeho byrokratickosti. „Vydal vraj nejaké nariadenie a zhodou okolností ho práve jeho manželka neuposlúchla ako prvá. Dostala predvolanie, na ktoré sa musela dostaviť do kancelárie, kde ju odsúdil vlastný muž na deň žalára. Trest si údajne musela odsedieť,“ skonštatovala s úsmevom lektora z MJK. „Búrlivý bol aj jeho manželský a rodinný život. Zvady a krik bývali u Kráľovcov na dennom poriadku. Najčastejšou príčinou bolo nepredvídateľné správanie a výčiny pána manžela. Janko svoju osamelosť, opustenosť, vnútornú rozpoltenosť, svoj tragický pocit života liečil alkoholom a za všetky žiale a sklamania sa vŕšil na žene,“ dodala.

Práve Jankovi Kráľovi vďačíme za legendu o Jurajovi Jánošíkovi. Pred návštevou miest, kde sa Jánošík narodil a žil, vyhotovil odpis – kópiu mikulášskych súdnych protokolov z Jánošíkovho súdu – Fassio Janosikiana, ktorý sa vďaka nemu ako jediný zachoval dodnes. Nikdy sa nechcel dať portrétovať, jeho podoba sa zachovala len v ústnom podaní vnúčat a priateľov: „Postavy mužnej, plecnatý, pohľad jeho seriózny, ba temer nevľúdny.“

KV, foto: mjk

Zdroj: Dnes24.sk

Odporúčame