História mikulášskych krčiem: Prečo začali Liptáci piť víno a za čo krčmári platili mastné pokuty?
Už od nepamäti boli nápoje s aspoň malým množstvom alkoholu bežnou súčasťou života Liptákov. Historické pramene dokazujú, že prvé krčmy vznikali na území Svätého Mikuláša v 17. storočí. Podmienky predaja boli skutočne prísne.
Nepochybne najstarším pripravovaným alebo vyrábaným nápojom Liptákov s menším množstvom alkoholu bola medovina alebo medovec. Domácnosti, ktoré mali včelstvá si ju vyrábali pre vlastnú spotrebu, alebo časť predávali krčmárom.
Víno sa do Liptova dovážalo, pretože nevhodné podnebie neumožňovalo pestovať vinič. „Liptáci ochutnali víno najskôr v 11. storočí, keď sa z pohanov stali kresťania. Pitie vína pri omšiach bolo vyhradené len farárom, ale postupne sa k nemu dostávali aj prostí ľudia,“ uvádza historik Ferdinand Uličný.
Najstaršie priame doklady o čapovaní, predaji a pití vína pochádzajú zo 16. storočia. „V roku 1544 došlo k dohode medzi šľachticmi Pongrácovcami a mešťanmi, ktorou zemepáni získali právo na výrobu a predaj vína a pálenky v celom Liptove,“ prezrádza historické súvislosti F. Uličný. Zaviedli dokonca povinnosť pre svojich poddaných, ktorí museli kupovať či prevziať určené množstvo vína za nimi stanovenú sumu peňazí.
Prvé krčmy patrili mestu
V prvej polovici 17. stor. sa právo predaja vína a piva v krčme dostalo do rúk mestečku Svätý Mikuláš. Slúžil mu na to stanovený dom. „Krčmári a krčmárky boli zamestnancami mesta. Výnos z prevádzky bol súčasťou peňažných príjmov. Okolo roku 1600 boli v prevádzke dve, neskôr viaceré krčmy a vinárne,“ priblížil historik.
Tvrdé pokuty voči krčmárom
V roku 1690 stanovil magistrát peňažné pokuty krčmárkam, ktoré nalievali nápoj do zmenšených žajdľov. Veľký dôraz sa kládol na vlastnú výrobu. Bolo v záujme mešťanov, aby sa do mestečka nedostalo pivo a pálenka z dedín. „V roku 1691 magistrát určil peňažné pokuty krčmárom, ktorí predávali dovezený tovar,“ vysvetľuje historik, zameriavajúci sa na históriu Liptákov.
Prvé hostince
Tak ako dnes, aj v minulosti sa krčmári snažili rozširovať svoje služby. „V jednej z mikulášskych krčiem sa preto zaviedlo poskytovanie stravy a ubytovanie, čím vznikol hostinec. Z prevádzky krčmy a hostinca malo mestečko v druhej polovici 18. storočia príjem vo výške 10 percent z celkových ročných príjmov,“ spresnil F. Uličný.
Mestský hostinec bol v prevádzke aj v prvej polovici 19. storočia. Súkromná krčma sa okolo roku 1817 nachádzala v predmestí zvanom Nižný hušták.
Foto: Vladimír Antoška