„Homosexualita nie je choroba“
Veľká sála Domu kultúry v Liptovskom Mikuláši sa v sobotu stala súčasťou nočného klubu „Klietka bláznov“. No iba vrámci predstavenia pražského Divadla Radka Brzobohatého.
„My sme asi prvé divadlo, ktoré „Klietku bláznov“ urobilo ako francúzsku hru, nie ako americký muzikál. Je to veľmi ľudský príbeh, pekný, vtipný. V hre je stvárnená téma, ktorá sa dotýka každého z nás. No na Slovensku je téma homosexualita tabuizovaná, veľmi sa o tom nehovorí. Ale je to život, takto to funguje,“ povedala herečka divadla Hana Gregorová.
„Boh nás stvoril k svojmu obrazu“
V „Klietke bláznov“ na jednej strane stojí svet a život gayov, na druhej morálka a tradičné hodnoty. „Je to hlavne o tolerancii, Pán Boh nás stvoril všetkých k svojmu obrazu. Nie je to choroba, ako povedal pán Slota. Je to dané od Pána Boha. Myslím, že aj títo ľudia dokážu mať rodinu, žiť v monogamných vzťahoch. Táto hra je aj na to, aby sa ľuďom otvorili oči a pozreli sa na problematiku z iného uhla,“ myslí si herečka.
Snaha o pretvárku kvôli spoločenským stereotypom nemá miesto iba v divadelnej hre. „Sama poznám mužov, ktorí majú rodiny a popritom priateľa. No nie sú schopní s tým vyjsť „von“, pretože by to okolie neunieslo. Sú tak okolnosťami prinútení žiť vo vzťahu, ktorý im, bohužiaľ, nie je po srsti,“ konštatuje Hana Gregorová. Predstieranie a kamufláž jej v reálnom živote nie sú blízke: „Ja som veľmi úprimný človek. Radšej znesiem pravdu, aj keď je nepríjemná, nie predstieranie a klam. Tak by som sa nesprávala.“
Na výlete
Liptovský Mikuláš bol poslednou zastávkou „mini turné“ Divadla Radka Brzobohatého s „Klietkou bláznov“. „Máme za sebou tri „štácie“, boli sme v Lučenci, Trnave a v Žiline. Všade sa to veľmi páčilo. Myslím, že úspech je v tom, že sme si naozaj dali záležať. Máme výpravnú scénu, krásne kostýmy, dobrých hercov. Štyri dni sme spolu ako taký školský výlet. Na každom mieste je niečo pekné, takže každý je spokojný. Teraz sme išli až pod Tatry, takže kolegovia sú unesení. Veľmi sa im na Slovensku páči a tešia sa, že ešte koncom marca na tri dni prídeme do Martina, Trenčína a Piešťan,“ konštatuje Hana Gregorová.
Zájazdy, podľa nej, ešte viac stmelia kolektív. „Už aj tak sa mi za tých sedem rokov podarilo dosiahnuť, že naše divadlo má takú zvláštnu atmosféru. Herci sú tam radi, sú veľmi lojálni a vážia si, že pracujú so staršími kolegami. Držia spolu. Sme ako taká trieda, ktorá je spolu počas celého gymnázia až do maturity. Myslím, že ak divadlo raz skončí, tí ľudia sa budú priateliť aj ďalej,“ teší sa z atmosféry v divadle.
** Nabudúce „Tančiareň“?**
Hana Gregorová, mimochodom, manželka Radka Brzobohatého by sa do slovenských miest rada vrátila aj s inou hrou. „Máme veľmi pekné predstavenie „Tančiareň“. To je pre mňa taká satisfakcia za tých sedem rokov, že sa nám podarilo urobiť také náročné predstavenie. Je tam osemnásť ľudí a máme skoro dvesto kostýmov. Strhne to každého. Skúsili by sme tento titul zájazdovo uviesť niekedy na jeseň. Bol by to síce šialený transport, ale myslím, že by sme to mohli zvládnuť. Bola by som veľmi rada, keby sme s tým prišli. Máme teraz aj nové predstavenie, „Dvanásť rozhnevaných mužov“, tak uvidíme,“ hovorí s nádejou.
Eva Okoličániová foto: autor
