Janka Čulíková: Z Nórska s bronzom na krku

S akým cieľom ste cestovali do Nórska? Zrejme tam bola túžba vrátiť sa medzi elitu?
Áno, túžba tam určite bola, ale po nevydarenej januárovej kvalifikácii si všetci mysleli, že vypadneme, takže v prvom rade sme sa chceli v tejto skupine zachrániť. Potom, keď sme už vyhrali nejaké zápasy, sme si povedali, že pôjdeme aj za postupom.

Na turnaji ste postupne odohrali päť stretnutí s bilanciou 3–2, čo stačilo na konečné tretie miesto. Ukázalo sa, že to nakoniec mohlo byť i lepšie.
Určite mohlo. Hlavne ten prehratý zápas, v ktorom sa rozhodovalo o tom, že by sme mohli postúpiť nás mrzí. Nakoniec sme teda skončili tretie a sme radi aj za to. Keby sme prehrali posledný zápas (víťazstvo 4:0 s Nórskom, pozn. autora), skončili by sme piate, čo by nebolo vôbec dobré. Takto máme medailu.

Rozhodujúci zápas s Japonskom ste prehrali 3:5, pričom ešte v 47. minúte ste viedli. Čo sa stalo v závere?
Myslím si, že nám chýbalo aj šťastie. Okrem toho dotiahnuť stav z 0:2 na 3:2 a otočiť výsledok nás stálo veľa síl. Boli tam aj vylúčenia, čo rozhodkyne príliš nezvládli. Točili sme to len na dve päťky a v závere preto určite chýbali sily.

Tvoja bilancia na šampionáte dve prihrávky. Spokojná s týmto ukazovateľom?
Mala som viacero dobrých gólových príležitostí, mimochodom i v stretnutí proti Japonsku, ale gól som nedala. Moja úloha v „päťke“ je viac brániť a rozdávať prihrávky, ktoré aj boli, ale kolegyne z útoku ich nezakončili. Ja som skôr defenzívny center. Tréner bol spokojný a ja tiež.

Ostal vám aj čas na prehliadku mesta a nejaký relax?
Boli sme jeden deň v meste. Centrum Stavangeru mi veľmi pripomínalo Bratislavu. Počas druhého voľného dňa boli niektoré dievčatá na fjordoch, ale kedže bolo zlé počasie, polovica tímu sme ostali a doliečovali zranenia. Vychutnali sme si však okolie, boli tam jazerá a more. Popozerali sme okolitú prírodu a pofotili sa.

V Ženskej „repre“ zvyklo bývať viac hráčok z Liptova. Prečo necestovali na šampionát?
Pokiaľ viem, Romana Kiapešová si doliečovala operované koleno a nemohla nastúpiť. Čo sa týka Janky Budajovej, tá mala klubové povinnosti v Rusku.

Vo svetovom rebríčku ste nateraz klesli zo 7. na 8. miesto, pričom sa pred vás dostali Nemky.
Je to veľká škoda, ale musíme povedať, že Nemky urobili veľký pokrok. Hokej všade na svete napreduje. Je viac dievčat, viac úsilia a viac peňazí. Nemky v elitnej skupine skončili na dobrom mieste, preskočili aj Švédsko, ktoré zvyklo vždy bývať v prvej štvorke.

Foto z ľava: Janka Čulíková, Martina Veličková, Barbora Brémová
Zdroj foto: hockeywomen.de