Len tak prišli...
Divadelníci z Radošinej Len tak prišli do Liptova a opäť svojim pohľadom na svet ukázali liptovskomikulášskemu obecenstvu akú dobu žijeme. Reálny obraz dnešnej spoločnosti pretkali typickým radošínskym humorom, aby človeku neostala horkosť v ústach.
Inscenácia Len tak prišli je považovaná za najtrpkejšiu hru aká kedy vzišla z pera Stanislava Štepku. Niekto si môže povedať, že všetci sme svojim dielom priliali do pohára tejto trpkosti. Synonymom trpkosti je v tomto prípade realita zo sveta silných a mocných. „Som smutný, veľmi zvláštnu dobu žijeme a je skutočne trpká, keď ju pomenujeme slušným slovom,“ odpovedá Stanislav Štepka na otázku, prečo opísal taký horký pohľad na svet. „Viem si predstaviť aj niečo idylické, dá sa to napísať, zahrať, zrežírovať, ale… ale nebola by to pravda. Divadlo je od čias Shakespeara zrkadlom spoločnosti a tak sme ju aj my zrkadlili tak, ako ju vidíme.“
„Zhumornený“ pohľad bol akýmsi sebapošteklením autora, aby sa zbavil svojho smútku. „Ako keď jeden radošínsky roľník prišiel z pohrebu domov a bolo mu veľmi smutno. Nevedel čo s tým má robiť, tak si dal ruku pod sveter a začal sa štekliť, aby mu bolo veselšie. Takto nejako to cítim aj ja. Tiež som sa v tejto hre trochu šteklil, aby som sa zasmial.“ V pondelok začínajú Radošínci skúšať novú hru a už svojím názvom Šťastné konce má byť nádejou, že aj na javisku, ale aj v živote, pochmúrne dni končia a príde niečo veselšie.
Na jeseň vstúpia do svojej 50. sezóny
Na budúci rok Radošínci oslávia 50 rokov na divadelných doskách. Jubileum chcú osláviť originálnou inscenáciou, na ktorej sa už pracuje. Bude o maturitnom stretnutí po 30. rokoch, kde sa stretnú prvé a posledné lásky. Hlavné úlohy si zahrajú Zuzka Kronerová v alternácii s Anikó Vargovou. „Bude to také spomínanie v poeticko-nostalgickej rovine,“ hovorí Stanislav Štepka o svojej novej hre, ktorá bude ďalšou z nespočetného množstva vždy úspešných inscenácií, aké vznikli v takmer 50-ročnej histórii divadla. „Ak sa mám poohliadnuť, tak jediný, pre nás najdôležitejší moment, boli a sú diváci, ktorí nás za tie roky neopustili, ale naopak, stále majú záujem o to čo na javisku hovoríme. Mnohí diváci majú po predstavení chuť nám napísať o tom čo videli, podeliť sa so svojimi dojmami a to mám asi najradšej. Najcennejší kapitál Radošínskeho naivného divadla sú naši diváci!“
foto: skk
