Lepšie časy pre Horskú záchrannú službu
Horská záchranná služba v Nízkych Tatrách vo štvrtok 13. januára dostala nový snežný skúter a prísľuby zlepšenia osobného a prístrojového vybavenia. Je to signál lepších časov pre horských záchranárov.
Na nový snežný skúter čakala HZS v Nízkych Tatrách od septembra 2009. Otvorením novej lanovky v lyžiarskom stredisku Jasná bola jeho kúpa nevyhnutná. Skúter je európskou špičkou, ktorú používajú horskí záchranári vo väčšine alpských krajín. Protišmykovými hrotmi je určený na prevádzku v ťažkých horských podmienkach a na zjazdovkách s tvrdým technickým snehom. Cena takéhoto skútra je viac ako 16,5 tisíc eur.
Ministerstvo vnútra SR vyčlenilo v tomto roku 475 000 eur na zabezpečenie ochranných osobných pomôcok a záchranného materiálu pre horské záchranné služby. V porovnaní s minulým rokom financie narástli o takmer 470 tisíc eur: „V roku 2010 bola horská služba finančne značne poddimenzovaná. Keby sa v tomto trende pokračovalo naďalej HZS by nemohla poskytovať tie služby občanom, na ktoré je zriadená,“ hovorí Maroš Žilinka, štátny tajomník Ministerstva vnútra SR. „Problém bol v opotrebovanosti materiálu. Samozrejme, že výstroj sme mali, ale aj tá má svoju životnosť a je potrebné ju časom obnoviť,“ konštatuje Michal Matoš, náčelník Horskej záchrannej služby Nízke Tatry.
Ďalšími otáznikmi pri práci horských záchranárov sú používanie lyžiarskych prilieb či užívanie alkoholu na svahoch, problematické značenie niektorých turistických chodníkov, ktoré sú značne poškodené po víchriciach, „z čoho plynie zvýšený počet pátraní po nezvestných osobách a veľkým problémom je nasadenie leteckej techniky pri technických zásahoch či spolupráca s dobrovoľníkmi,“ vymenúva najakútnejšie problémy záchranárov riaditeľ HZS NT Jozef Janiga. Dodáva, že nie vždy je to o finančných prostriedkov, ale aj o správne nastavenom systéme.
Na tieto otázky by už od tohto mesiaca mala hľadať odpovede pracovná skupina. Ministerstvo vnútra ju zriadilo zo zástupcov horských služieb, dobrovoľných záchranárov a ministerských legislatívcov. Výsledkom analýz pracovnej skupiny by mali byť odporúčania na zefektívnenie činnosti horských služieb v rámci platnej právnej úpravy, poprípade novelizácia zákona o horských službách.
Zefektívnenie pátracích akcií si slovenskí záchranári sľubujú aj od programu Interek v spolupráci s poľskou horskou službou. Ide o zlepšenie systémov softvérovej podpory pri vyhľadávaní nezvestných osôb prostredníctvom GPS alebo rádiového signálu, ktorý monitoruje pohyb lavínových psov a záchranárov v teréne. „Na základe toho vieme vyhodnotiť kde ešte treba ľudí poslať, alebo čo už bolo prepátrané a tým sa zrýchli aj čas pátrania po nezvestných osobách,“ pochvaľuje účelnosť projektu Jozef Janiga. Do praxe by mal vyť tento projekt uvedený v letnej sezóne.
