Objavili svetový unikát
Osem rokov skúmali miesta, na ktorých dovtedy nestála ľudská noha. Objavili organizmy, ktoré dovtedy nikto nepoznal a poukázali na svetový unikát. To sú výsledky nielen mikulášskych jaskyniarov, ktorí skúmali útroby hôr Venezuely.
Správa slovenských jaskýň v Liptovskom Mikuláši zorganizovala prvú vedeckú expedíciu do Venezuely v roku 2003. Speleológovia tu mali preskúmať novoobjavené jaskyne, ale aj realizovať multivedecký výskum v stolových horách. Nikto však vtedy nečakal, že expedície prinesú také unikátne objavy.
Počas ôsmych rokov výskumov sa v stolových horách Venezuely vystriedala asi desiatka jaskyniarov a prírodovedcov zo Slovenska. Na pomoc im prišli tiež jaskyniari z Českej republiky, Chorvátska a celý projekt zastrešili venezuelskí speleológovia. Jedným z nich bol aj geológ Lukáš Vlček, ktorý v Slovenskom múzeu ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši porozprával vo štvrtok podvečer o tunajších objavoch.
Na začiatku stála otázka. Môžu byť v kremenných horninách jaskyne? Vtedajšie vedomosti vedcov totiž hovorili, že jaskyne vznikajú rozpúšťaním hornín ako sú vápence a v kremencoch kras jednoducho neexistuje. Krasové javy ako stalagnity či stalagnáty vznikajú spätným vyzrážaním sa čiastočiek vody späť do jaskyne. Avšak v kremencoch prebiehajú úplne iné chemické procesy, pri ktorých hlavnú úlohu zohrávajú biogénne procesy. Podzemnú výzdobu tak vytvárajú rôzne mikróby, sinice či mikroorganizmy. O tom svet dovtedy nevedel, pretože takéto procesy boli dovtedy opísané iba na morskom dne v hĺbke 6 000 metrov. Vedci tu objavili obrovské jaskyne, ktoré patria dĺžkovo a priestorovo medzi najväčšie na svete. Objavili tu život, ktorý možno predpokladať na Marse, alebo v prvých štádiách vývoja Zeme.
V jaskyniach objavili vedci skutočné skvosty. Rôznorodo tvarované zhluky záhadných mikroorganizmov najrôznejších foriem a tvarov. „Na povrchu živé, mäkké a vo vnútri odumreté, skamenené svedectvá o živote na Zemi spred miliónov rokov. Presne takto si možno predstaviť život na Marse, či v prahistórii našej planéty. Takto začínal život, z ktorého sa vyvinula dnešná diverzita organizmov Modrej planéty. Zhluky siníc, či cyanobaktérií v druhoch a formách, aké ešte pred nami nikto nevidel,“ opisuje život tunajších jaskýň Lukáš Vlček. Predstavujú totiž zásadný objav expedície.
Slovenskí vedci vo Venezeule za sebou nenechávajú len unikátne objavy. Tunajšie výtvory prírody už budú totiž navždy niesť mená, ktoré im dali. „40 metrov vysoký vodopád sme nazvali Juliana podľa dcéry jedného z účastníkov výpravy,“ hovorí Lukáš. „Najväčšiu z kvarcovitých jaskýň sveta sme nazvali Cueva Zuna na počesť našej priateľky zo Slovenska a zároveň nesmrteľného diela Františka Švantnera – Nevesta hôľ.“
Výsledky z výprav vedci publikovali doma i v zahraničí a najmä v prestížnych vedeckých časopisoch, kde vyvolali svetovú senzáciu. Lukáš Vlček a ostatní vedci sú si však istí, že doterajšie zistenia sú len stotinou z toho, čo sa ešte objaviť dá: „Venezuelskí kolegovia sú pripravení na ďalšie bádania. Je len na nás, či dáme dokopy tím ľudí, ktorý bude schopný pracovať v pomerne extrémnych podmienkach. Určite však chceme realizovať aj ďalšie výpravy. Je to zvláštne. V čase, keď človek lieta do vesmíru a myslí si, že tu už niet čo objaviť, dá sa veľmi ľahko dokázať, že o tejto Zemi ešte nič nevieme.“
foto: L. Vlček, J. Stankovič, B. Šmída, M. Audy, skk
