Prešlo 69 rokov slobody: Takto vojaci oslobodzovali Liptovský Mikuláš
Dvojmesačné boje o Liptovský Mikuláš sa zapísali do histórie československých jednotiek na východnom fronte ako najťažšie na území Slovenska a zároveň sa nezmazateľne zapísali do novodobých dejín Liptova. Dnes je to presne 69 rokov od oslobodenia mesta 1. československým zborom.
Po vyčerpávajúcich bojoch v priestore Duklianskeho priesmyku 1. československý zbor v decembri 1944 dosiahol východoslovenskú rieku Ondava. Za prelomenie obrany na siedmych karpatských hrebeňoch v hĺbke 50 kilometrov však československé jednotky zaplatili krvavú cenu. Padol veliteľ 1. čs. samostatnej brigády, padlo alebo bolo zranených päť zo šiestich veliteľov peších práporov a samotné pešie prápory boli zredukované na veľkosť rôt. Zatiaľ čo boli jednotky náhlivo doplňované mobilizovanými vojakmi z východného Slovenska, v januári sa front opätovne pohol smerom na západ. Sovietska zimná ofenzíva v Poľsku prelomila nemeckú obranu do hĺbky, čoho následkom bol aj ústup nemeckých vojsk z línie medzi Svidníkom a Stropkovom, stojacich oproti československému armádnemu zboru.
Všetko sa začalo vo februári
Československé brigády prenasledovali nepriateľa v sérii menších šarvátok smerom na západ. Ustupujúce nemecké jednotky sa postavili na významnejší odpor pred Levočou, na Branisku a pri Važci, ale v priebehu dvoch týždňov sa front posunul o stopäťdesiat kilometrov. „Začiatkom februára 1945 sa však postup československých jednotiek náhle zastavil na dosah od mesta Liptovský Mikuláš. Pochodmi a bojmi vyčerpaná pechota, hlboký sneh, nedostatočné zásobovanie a dôkladne pripravená nemecká obrana naprieč Liptovskou kotlinou dávali tušiť, že nadchádza fáza tvrdých bojov, kde terén, počasie a skúsenosti nahrávajú nemeckej obrane. Vtedy ešte nik nepredpokladal, že boje v Liptove potrvajú až do jari,“ priblížil historické udalosti nadšenec vojenskej histórie Juraj Vanovčan.
Prvé ofenzívy československých jednotiek v otvorenom teréne severnej od mesta zlyhali v nepriateľskej paľbe a hlbokom snehu. Prieskum nemal čas identifikovať nemecké obranné pozície, delostrelecká paľba bola vedená len na predpokladané priestory. Morálka a stupeň výcviku československej pechoty 1. a 3. brigády, len nedávno doplnených mobilizovanými brancami, zďaleka nedosahovala kvality bývalých vojakov od Sokolova, Kyjeva alebo Dukly. Nemecká obrana sa zdala byť neprekonateľná a Čechoslováci boli nútení prejsť do dočasnej obrany.
Najkrvavejšie boje
„Obdobím najkrvavejších bojov sa stala československo-sovietska ofenzíva medzi 3. – 11. marcom 1945. Sovietske jednotky dočasne ovládli Liptovský Sv. Mikuláš a dominujúce výšiny Háj a Nicovô, pokým severnejšie útočiace československé brigády prenikli do údolia Jalovčianky a dobyli obce Trstené a Bobrovec v taktickej hĺbke nemeckej obrany,“ uviedol J. Vanovčan. Avšak séria nemeckých protiútokov čoskoro vrhla útočníkov nazad. Po týždni bojov o výšiny severne od mesta bol neúspech korunovaný stratou samotného Liptovského Sv. Mikuláša, kedy 1. československá brigáda sotva vyviazla z hroziaceho obkľúčenia v meste. Československé jednotky za týchto deväť dní utrpeli straty 2100 padlých, ranených a nezvestných vojakov.
Dôkladná príprava, výcvik a doplnenie čs. jednotiek, ako aj zlepšenie klimatických podmienok však nakoniec viedli k úspechu. Generálna československá ofenzíva z 30. marca 1945 v sile troch brigád prelomila nemeckú obranu severne od mesta a československá pechota a delostrelectvo sa pevne zachytili na dobytom území pod Západnými Tatrami. Nemecké protiútoky, aj za podpory obrnených vozidiel sa proti československej obrane nepresadili a po štyroch dňoch bojov začali jednotky nemeckej 320. divízie ľudových granátnikov gen. Emmanuela von Kilianiho pred hrozbou obkľúčenia ustupovať z Liptova smerom na západ. Ráno 4. apríla 1945 o šiestej hodine rannej vstúpili jednotky 4. československej samostatnej brigády do oslobodeného mesta.
Miesta bojov dodnes pripomínajú zákopy v horách, pamätníky v okolitých obciach a predovšetkým najväčší československý vojenský cintorín na Háji, kde je pochovaných vyše 1300 padlých československých vojakov.
JJV
