Prvá slovenská verejná knižnica oslavuje: Už 185 rokov stojí v centre Mikuláša
Vydavateľ slovenských kníh Gašpar Fejérpataky-Belopotocký založil v meste svojho dlhoročného pôsobenia, v Liptovskom Mikuláši, pred 185 v novembri 1829 prvú verejnú slovenskú knižnicu - Slovenskú požičovaciu bibliotéku.
Belopotocký už pred jej založením rozširoval knihy a časopisy medzi slovenským ľudom. O tom, že knihy sú dôležitým prostriedkom k získaniu vzdelanosti, sa presvedčil najmä počas návštevy knižníc a čitární v rakúskej Viedni i v maďarskej Pešti.
Buditeľské a vzdelávacie poslanie plnila Slovenská požičovacia bibliotéka 14 rokov. Belopotocký sa snažil o vzdelávanie čitateľov, vysvetľoval im slová, ktorým nerozumeli, besedoval s nimi o prečítaných knihách a informoval ich o nových publikáciách. Uhorské úrady zakázali činnosť požičovacej bibliotéky v roku 1843 pod zámienkou, že Fejérpataky-Belopotocký nemá „výsadu Rady kráľovskej“, teda povolenie vlastniť knižnicu.
Jej zriaďovateľ sa nevzdal, naďalej šíril knihy, kalendáre a časopisy aj vo vlastnom vydaní.
Slovenská požičovacia bibliotéka sa stala vzorom aj pre iné slovenské mestá. K jej obnoveniu došlo v roku 1925 a od roku 1969 nesie táto knižnica meno svojho zakladateľa – Knižnica Gašpara Fejérpataky-Belopotockého.
Budúci významný národný buditeľ a osvetový pracovník Gašpar Fejérpataky-Belopotocký sa narodil 1. januára 1794 v Paludzi na Liptove. Vyučil sa za knihára a od roku 1821 pôsobil ako knihár a kníhkupec v Liptovskom Mikuláši. Vydával ľudovovýchovné kalendáre – Nový i starý vlastenecký kalendár vychádzal v rokoch 1830 až 1853 – knihy s národnobuditeľskou tematikou, šlabikáre a knihy pre mládež. Organizoval ochotnícke divadlo, pokúšal sa zriadiť tlačiareň a zakladal nedeľné školy a spolky miernosti.
Gašpar Fejérpataky-Belopotocký zomrel 18. mája 1874 v Liptovskom Mikuláši vo veku 80 rokov.
Foto: ilustračné