Slovenský básnik a historik Michal Otčenáš by mal 55 rokov

Básnik Michal Otčenáš žil v krajine, kde ako píše, „sníval svoje načasované sny“, kde znie „chlebový zvon“ a vládne „teplo / po ľudskej ruke“… K stáliciam jeho básnického vesmíru patrili prírodné živly, ale aj atribúty civilizačného vývoja. Okrem zeme, vody, ohňa sa v jeho básňach nájde aj motív klonovania, okrem chrámového organu v básnickej metafore aj klávesnica počítača, okrem studní, jazier, búrok, jaskýň aj inšpirácie mestským prostredím, počnúc Prešovom, Bardejovom, Liptovským Mikulášom, Piešťanmi, českou Prahou, ukrajinským Kyjevom, maďarským Debrecínom až po newyorský Manhattan. Básňami sa prihováral rodičom, deťom, manželke, slovenským literárnym a duchovným hodnotám, výtvarným dielam.

Absolvoval štúdium filozofie a histórie na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Prešove, kde od roku 1980 pôsobil ako vysokoškolský pedagóg na Katedre slovenských dejín, v rokoch 1997–2003 bol prodekanom Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove. Svoj autentický vzťah k rodným Tatrám, ktoré pre neho neboli len atraktívnou turistickou destináciou, ale skutočnou základnou životnou konštantou, dokázal vo svojich básnických zbierkach Strminy (1983) a Štrbské srdce (2002), ako aj v básňach uverejňovaných v časopisoch. Vyjadril ho neobyčajne aktuálnym jazykom a najmä naozaj lyricky efektívnou rečou.

V rámci histórie sa Michal Otčenáš zaoberal vývinom slovenského historického myslenia, dejinami slovenskej historiografie v 19. a 20. storočí, slovenskými dejinami v 19. a 20. storočí. V monografii František Víťazoslav Sasinek (1995) komplexne predstavil život a tvorbu slovenského historika. Je spoluzostavovateľom zborníka Jakub Jakobeus – život, dielo a doba (1993). Je tiež autorom viacerých odborných prác, napríklad Periodizácia svetových a slovenských dejín (1992), Slovenská historiografia v rokoch 1948–1918 (1923). Viaceré historické a literárne príspevky uverejňoval v novinách a časopisoch (Evanjelický posol spod Tatier, Slovenské pohľady, Slovenské národné noviny, Kultúrny život, Podtatranské noviny, Tvorba, Romboid a v iných).

Angažoval sa v domácich a zahraničných odborných spolkoch a organizáciách. Bol členom výboru Slovenskej historickej spoločnosti, členom Historického odboru Matice slovenskej, členom Spoločnosti pre dejiny a kultúru strednej a východnej Európy, členom Slovenskej muzeálnej spoločnosti, členom a podpredsedom Spolku slovenských spisovateľov, členom Slovensko-poľskej komisie historikov, členom Slovensko-poľskej komisie pre humanitné vedy a členom vedeckého kolégia Historického ústavu Katolíckej univerzity v Ružomberku. Michal Otčenáš zomrel 5. apríla 2009 v Prešove vo veku nedožitých 53 rokov.

zdroj, foto: TASR