Stredisko lavínovej prevencie HZS existuje už štyridsať rokov
Stredisko lavínovej prevencie Horskej záchrannej služby (SLP HZS) v Jasnej si v tomto roku pripomína štyridsať rokov svojej existencie. Špecializované pracovisko HZS zriadili začiatkom 60. rokov minulého storočia ako odpoveď na veľké lavínové tragédi
„Našou hlavnou úlohou je počas zimy zbierať aktuálne údaje z terénu o výške a kvalite snehovej pokrývky v jednotlivých horských lokalitách a na základe toho dennodenne aktualizovať lavínové spravodajstvo, ktoré je neustále dostupné na oficiálnej internetovej stránke HZS,“ uviedol pre TASR Marek Biskupič, poverený vedením SLP HZS.
Ďalšou náplňou strediska je podľa neho organizovanie školiacich a cvičných lavínových akcií pre horských záchranárov. „Skutočná záchranná akcia po páde lavíny je logisticky veľmi náročná záležitosť a v časovom strese si vyžaduje bezproblémovú koordináciu všetkých činností,“ vysvetlil Biskupič.
Podľa skúseného lavínového špecialistu Milana Lizucha platí okrídlená veta, že samotné lavíny nevedia, aký je momentálne platný stupeň lavínového nebezpečenstva. „Do vysokohorského terénu by mali vstupovať iba dostatočne znalí a vystrojení peší turisti či lyžiari. Preto organizujeme aj inštruktážne podujatia pre širokú verejnosť. Cenné rady sme ochotní poskytnúť kedykoľvek,“ prízvukoval.
„Krásne zasnežená pláň sa dokáže doslova v zlomku sekundy premeniť na obrovskú ničiacu a zabíjajúcu masu, ktorá berie so sebou všetko, čo jej stojí v ceste,“ skonštatoval Biskupič. „Snežná lavína je fascinujúcim prírodným fenoménom, ktorý tu jednoducho je. Tak ho musíme brať do úvahy, snažiť sa pochopiť jeho zákonitosti a možné príčiny vzniku,“ doplnil ho Lizuch.
Najznámejšou slovenskou lavínovou lokalitou je podľa neho nepochybne Žiarska dolina. „Vo väčšom meradle sú to Západné Tatry, no na celom území Slovenska je až takmer 4000 lavínových svahov. Keďže náš pracovný tím má iba päť členov, s úsmevom si občas hovoríme, že na každého z nás pripadá poriadna porcia,“ dodal Lizuch.
zdroj, foto: TASR