Z kalu chcú vyrábať elektrickú energiu
Liptovská vodárenská spoločnosť chce z vodného kalu, ktorý vzniká z odpadových vôd, vyrábať teplo a elektrickú energiu. Nová technológia by mala priniesť pracovné miesta, odstrániť zápach z okolia čističky a likvidovať biologický odpad.
Realizátorom projektu je Liptovské družstvo Obnova, ktoré zmluvu o spolupráci podpísalo s Liptovskou vodárenskou spoločnosťou už v roku 2008. Družstvo sa tak stalo odberateľom vyprodukovaného kalu. Podľa slov Ľudevíta Kurpasa z vedenia LDO projekt a potrebnú domukentáciu pripravujú už tretí rok: „Máme za sebou posudzovanie vplyvov na životné prostredie a v tomto roku sme žiadali o územné rozhodnutie, to je momentálne pred vydaním. Podaná je už aj žiadosť na vydanie stavebného povolenia.“
Celá myšlienka je založená na výrobe biopaliva kompostovaním vodného kalu a jeho zmiešaním s drevnou štiepkou, listím, slamou alebo s odpadom z lesov. „Zmešaním získame kompost s možnosťou energetického využitia. Z neho vyrobíme palivo, ktoré následne vyvezieme do teplární alebo elektrární,“ vysvetľuje proces tvorby biopaliva Ľudevít Kurpas. Kompostovanie bude prebiehať priamo v priestoroch mikulášskej čističky odpadových vôd: „To znamená na mieste vzniku a produkovania kalu. Ako taký by už nemal opustiť brány čističky. Bude ich opúšťať už ako energeticky zhodnotiteľné palivo,“ rozširuje tému výroby biopaliva generálny riaditeľ LVS Martin Hlaváč.
Výška investície závisí od fázy, do ktorej bude projekt dotiahnutý. Prvou fázou je vybudovanie kompostárne s výrobňou paliva. Samotné spracovanie kalu si vyžiada len tretinu nákladov z celkovej sumy 20 mil eur, ktoré by si vyžiadala výstavba kompostárne aj s elekrárňou. To by mohla byť druhá fáza projektu. Vedenie Liptovského družstva dnes vyjednáva s bankami a investormi o forme financovania tohto zámeru. Jednotlivé mestá a obce by teda nemali byť finančne zaťažené.
Tento projekt prináša so sebou hneď niekoľko pozitív. Liptovské vodárne v súčasnosti vyprodukujú približne 7 tisíc ton kalu ročne. Ten by mohol byť likvidovaný navrhovaným spôsobom. S ním by sa vyriešila aj otázka zápachu, ktorý je charakteristický pre okolie čističky. „Zápach pochádza práve z kalových polí. Tieto objekty by počas spolupráce mali byť zlikvidované, pretože spracovanie bude prebiehať v uzavretých halách, kde vzduch bude odsávaný a prečisťovaný cez biofiltre,“ reaguje Martin Hlaváč. Predseda dozornej rady LVS Branislav Tréger však poukazuje na problematiku množstva síranov v biopalive. Aj touto otázkou sa bude dozorná rada vodární ešte zaoberať.
Realizácia projektu by mohla zabezpečiť budúcu stabilizáciu cien vodného a stočného. A v konečnom dôsledku je to znižovanie nezamestnanosti: „Očakávame, že priamo by sme mohli zamestnávať okolo 20–30 ľudí. A v druhotnej sfére cez zber väzobného materiálu, akým je drevná štiepka, naviazať až do 300 ľudí,“ uzatvára tému Ľudevít Kurpas z vedenia Liptovského družstva Obnova.