Akadémii daroval exponáty z 2. svetovej vojny

Plukovník Nikolaj Tegza daroval Akadémii ozbrojených síl geerála M. R. Štefánika svojou zbierku exponátov z 2. svetovej vojny. Dnes tvoria značnú časť expozície Siene cti a slávy na akadémii.

Slávka Kellová

Plk. v. v. Nikolaj Tegza sa narodil v roku 1922 a je jedným z mála žijúcich pamätníkov, ktorí prešli známu bojovú cestu z Buzuluku do Prahy. Je veteránom 2. svetovej vojny, v ktorej bojoval ako príslušník 1. čs. armádneho zboru.

Hneď po skončení vojny začal zbierať vojnové exponáty. Samopaly, míny, prenosné zbrane, náboje, prilby či vyznamenania, z ktorých v 50-tych a 60-tych rokoch budoval vo vtedajšom vojenskom učilišti, neskôr vo Vojenskej strednej škole v Liptovskom Mikuláši bojovú sieň cti a slávy. Jej exponáty nevyčísliteľnej historickej hodnoty boli po zrušení tejto školy prevezené do areálu dnešnej Akadémie ozbrojených síl, kde je vybudovaná pamätná Sieň cti a slávy. Plk. Tegza bol neúnavným zberateľom celý život: „K Tegzovi sa nechodí so suvenírom, ale s exponátom,“ ako sám hovorí. Roky života však nemožno zastaviť. Plk. Tegza verí, že jeho dielo, ktoré ako skromne dodal, vzniklo za pomoci celej armády, bude mať ďalej pokračovanie. Za celoživotný zberateľský počin, výchovu k tradíciám a prispievanie k poznávaniu vojnovej histórie bol plk. Tegza ocenený „vojenským činom roka 2007“, organizovaným Ministerstvom obrany SR.

Za akadémiu podpísal darovaciu zmluvu jej rektor generál Miroslav Kelemen, ktorý poďakoval N. Tegzovi za vzácny dar, za nezištnú prácu, ktorú vykonal nielen pre túto, ale i nasledujúce generácie. „Historická zbierka exponátov 2. svetovej vojny bude zároveň napomáhať pri rozvíjaní bojových tradícií a prispeje k vlasteneckej výchove a k poznaniu národnej histórie,“ dodal rektor.

Dátum darovania zbierky, Akadémii ozbrojených síl nebol náhodný. Ako uviedol plukovník Tegza, 3. marec je pre neho pamätným dňom. V roku 1945 v tento deň prvýkrát po urputných bojoch vstúpili do mesta Liptovský Mikuláš príslušníci 24. sovietskej streleckej divízie a 1. čs. armádneho zboru, v ktorom bojoval aj on. Hoci mesto o pár dní opäť padlo do rúk Nemcom, dátum 3. marec bol pre obyvateľov mesta významný, lebo po 4 týždňoch skrývania sa pred fašistami, mohli konečne vyjsť z úkrytov. Mesto bolo definitívne oslobodené 4. apríla 1945 po ťažkých bojoch. Boli to druhé najťažšie boje pri oslobodzovaní územia Slovenska hneď po Dukle.

zdroj, foto: AOS

Odporúčame

Tento článok nie je možné komentovať.