Exelentný Richard Müller
Synonymom Richarda Müllera je neuveriteľný hodobný zážitok. Platí to minimálne po dnešnom koncerte tohto slovenského speváka v Dome kultúry v Liptovskom Mikuláši.
Už od prvých tónov šestice hudobníkov a charizmatického hlasu speváka bolo zrejmé, že tento koncert bude stáť „za to“. Komorná atmosféra divadla a striedanie starších a novších hitov v miestami až šansónových úpravách boli ten správny výber, ktorý povýšili Potichu Tour 2010 na hudobnú udalosť roka v našom meste.
Zo starších piesní Richard pripomenul fanúšikom hity ako „Milovanie v daždi“, „Tlaková níž“, ktorá pamätá ešte časy kapely Banket, či nezabudnuteľnú „Cigaretku“ z pera textára Jara Filipa. Atmosféru melancholických piesní dotvárali hudobné sprievody klávesáka Vila Vitéza, perkusionistu Štefana Bugalu, hráča na dychové nástroje Michala Žáčka, gitaristu Petra Markuljaka, basgitaristu Viktora Hidvéghyho a bubeníka Juraja Kucháreka.
Samota, sklamanie či životný smútok sú citeľné aj z novších piesňach: „Sú chvíle, vždy budú aj boli, keď úsmev na tvári bolí,“ spieva sa v piesni s príznačným názvom „Smutná pieseň“. V podobnej línii sa niesla aj pieseň „Koniec sveta“ z rovnomenného albumu. V pokľudných tónoch piesní akoby boli silné slová samoty a smútku vykričané sirénou a podčiarknuté exelentným hudobným pozadím.
Pieseň „Už asi nie si“ podľa jeho slov napísal vo chvíli, keď si myslel, že niet cesty späť. Samotný koncert bol však dôkazom toho, že cesta späť sa nájde vždy. Minimálne späť na hudobnú scénu. Hovorí o tom aj najvyššie slovenské hudobné ocenenie Slávik 2010, kde si Richard Müller prebral Slávika v zlatom.
