Filmový klenot Mikulášanov: 70 rokov zabudnuté video odkrýva svoje tajomstvá
Štvrté ráno v apríli 1945 sa do dejín Liptovského Mikuláša zapísalo ako deň oslobodenia mesta od nemeckej armády. Len málokto doteraz vedel, že sa tieto momenty a jeho „osobnosti“ zachovali na 35 mm filme. Po 70 rokoch sa jeho digitálna verzia dostáva na verejnosť.
Všeobecne panovala mienka, že známe fotografie oslobodzovacích vojakov 1. Československého armádneho zboru, ktorí kráčajú po terajšej ulici M. M. Hodžu a tamojšom gymnáziu, nafotil major Martin Kučera. Potvrdzovali to aj výpovede priamych účastníkov bojov. „Keď som o šiestej hodine prišiel pred gymnázium, stretol som tam majora Martina Kučeru, komisára partizánskej brigády Stalin, s fotoaparátom. Z tohto stretnutia sa zachovali fotografie našej protitankovej batérie,“ rozpomenul sa vtedy len 22-ročný vojak protitankovej batérie 3. čs. samostatnej brigády, dnes brigádny generál Ján Iľanovský z Liptovského Mikuláša.
Kapitánovi Kučerovi sa však historický moment podarilo zachytiť na 35 mm film. „Fragmenty kino filmu som získal v januári 2014 od kamaráta, ktorý sa k nemu dostal od súkromného darcu. Boli to potrhané kusy filmu v rôznych dĺžkach. Z nich sa ešte za komunistov vyrobili fotografie a na samotný film sa zrejme zabudlo,“ prezradil nadšenec vojenskej histórie Roman Moravec, ktorý nechal získaný materiál zdigitalizovať. „Počas digitalizácie boli odstránené niektoré jeho chyby a následne boli naskenované útržky pospájané v určitej logickej časovej osi,“ dodal R. Moravec.
Obrovská zberateľská hodnota
Video je pamiatkou na významnú časť histórie Liptovského Mikuláša. Zberateľskú hodnotu materiálu pre jeho súčasného majiteľa zvyšuje fakt, že medzi vojakmi, ktorí oslobodzovali Liptov, bol aj jeho priamy predok. „Bratranec môjho starého otca z otcovej strany Ferdinand Moravec bol veliteľom 6. poľného práporu 3. čs. sam. brigády v ZSSR v tom čase škpt. a neskôr mjr. pech. Posledné povýšenie dostal práve počas bojov pri Liptovskom Sv. Mikuláši,“ prezrádza časť rodinnej histórie Roman Moravec.
V spomienkach
„Po dlhých, ťažkých a krvavých bojoch pri Liptovskom Mikuláši prišiel 4. apríl 1945. Už od polnoci bolo v bojových postaveniach nezvyklé ticho, aj keď sme zaznamenali zvýšený ruch od Jalovca, Trsteného a ondrašovskej tehelne smerom k železničnej stanici v Liptovskom Mikuláši. Až medzi piatou a šiestou hodinou ráno, keď sa začalo rozvidnievať, predsunutí pozorovatelia zistili, že to sú čelné jednotky 4. brigády, ktoré obsadzujú priestor pri železničnej stanici a postupujú k Považským kasárňam a dnešnou Hodžovou ulicou ku Gymnáziu M. M. Hodžu,“ spomína generál Ján Iľanovský.
Pre vojakov bolo prekvapením, že obyvatelia okolitých domov, ktorí postupne vychádzali z krytov a pivníc, neprejavovali osobitnú radosť z príchodu československých vojakov. „Vysvetlili nám, že väčšinu obyvateľstva Nemci z mesta nútene evakuovali. A taktiež sa ospravedlňovali, že nás ani nemajú čím privítať a pohostiť, lebo Nemci im všetko zobrali. Slzy sa miešali s radosťou, preklínali fašistov, na adresu ktorých sa sypali nevyberavé nadávky. Naši vojaci sa po boji pokúšali upraviť uniformy, umyť sa, vozkovia sa pokúšali zohnať trocha obroku pre svoje koníky, vodiči nákladiakov začali opravovať svoje „mašiny“. Z tvárí vojakov ešte nezmizla únava a vyčerpanie, zračili sa v nich tie dva mesiace bojov, ktoré na jednu stranu priniesli víťazstvo, na druhú stranu však smrť alebo zmrzačenie tisícke kamarátov. A vedomie, že vojna sa ešte neskončila…“
Čítajte tiež:
Mikuláš je oslobodený: Vojnové udalosti pripomenula rekonštrukcia bojov na Háji
Dnes24/ Múzeum Janka Kráľa
- Video: Roman Moravec
- Digitalizácia: Mirka Mindárová
- Kolorované foto: Tomáš Kollár
