Fotograf zvučného mena: Martin Martinček oslavuje nedožitých 100 rokov
Pred 100 rokmi sa narodil Martin Martinček, ktorý patrí svojím dielom k najväčším slovenským umeleckým fotografom. Inšpiroval sa predovšetkým prostými ľuďmi a prírodou rodného Liptova.
Martin Martinček sa narodil 30. januára 1913 v Liptovskom Petri. Detstvo prežil na Spiši a v Šariši. Stredoškolské vzdelanie ukončil maturitou na reálnom gymnáziu v Prešove a vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. V roku 1947 sa oženil s akademickou maliarkou Ester Šimerovou.
Po druhej svetovej vojne sa spolupodieľal na vytváraní a fungovaní štátnych orgánov – Povereníctva spravodlivosti a financií i Slovenskej národnej rady (SNR). Po februári 1948 čelil falošným obvineniam a bol nútený stiahnuť sa z verejného života. V roku 1951 odišiel do Liptovského Mikuláša, kde pracoval ako bagrista v tehelni, potom na slepačej farme a v Komunálnych službách. Koncom 50. rokov 20. storočia sa podieľal na zriadení Múzea Janka Kráľa a stal sa jeho riaditeľom. Od roku 1957 bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov v Bratislave. Ako profesionálny fotograf začal pracovať až vo veku 48 rokov. Napriek tomu podľa niektorých odborníkov vytvoril dielo, aké nemá v slovenskej fotografii obdobu.
Vydal viaceré publikácie ako napríklad Nezbadaný svet s veršami Laca Novomeského alebo Vám patrí úcta, Svetlá vo vlnách, Vrchári, Hora, Chvála vody či Čas slnka. Na troch obrazovo textových publikáciách spolupracoval s básnikom Milanom Rúfusom: Ľudia v horách, Kolíska a Báseň o Kriváni. Martinčekove fotografie inšpirovali Dušana Hanáka k nakrúteniu celovečerného dokumentárneho filmu Obrazy starého sveta, ktorý patrí k najúspešnejším a najoceňovanejším slovenským filmom.
Ako jedinému fotografovi mu v roku 1998 udelili Cenu Martina Benku. Za celoživotné dielo mu v roku 2003 prezident Slovenskej republiky udelil štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. stupňa.
Nedožitú storočnicu fotografa Martina Martinčeka pripomína výstava v liptovskomikulášskom mestskom Múzeu Janka Kráľa. Zložitú životnú púť umelca, ktorý svojím dielom prekročil hranice Slovenska, pripomínajú aj vystavené osobné doklady a jeho legendárny fotoaparát.
Foto: MJK LM