Gašpar Fejérpataky-Belopotocký
1. januára 1794 sa v Paludzi (dnes mestská časť Liptovského Mikuláša) narodil Gašpar Fejérpataky-Belopotocký. Pripomíname si teda 217. výročie jeho narodenia.
Gašpar Fejérpataky-Belopotocký sa narodil do zemianskej rodiny. V Paludzi vychodil aj základnú školu. Keď mal šesť rokov jeho matka sa utopila v rozvodnenej rieke. Jeho otec sa druhýkrát oženil, ale v tejto manželke dostal Gašpar zlú macochu. Po svojom otcovi sa vyučil za knihára. Ako 16 ročný odchádza na vandrovku a roky strávené v Kežmarku, Levoči, Košiciach, Lučenci, Budapešti a Viedni mu boli životnou školou. Študoval ako samouk. Samovzdelávaním dosiahol úrovne vysokoškoláka svojej doby.
Domov do Paludze sa vracia v roku 1815, avšak nie z vlastnej vôle. Tu sa pokúša skladať prvé verše. Svojej prvej láske, vinše vo veršoch k meninám, svadbám a iným spoločenským udalostiam. Neskôr svoje práce pravidelne posiela do Palkovičovho Týdenníka aj do iných časopisov, najmä českých. V roku 1821 sa odsťahoval z Paludze a usadil sa v Liptovskom Svätom Mikuláši. Tu pôsobil ako knihár a kníhkupec. Prakticky na celé po slovensky hovoriace územie Uhorska distribuoval slovenské a české knihy, časopisy a kalendáre. Vydal divadelné hry Jána Chalupku, písal učebnice, prekladal, bol literárne činný, publikoval zo života Liptákov i Slovákov vôbec. Chcel byť aj tlačiarom, jeho snom bolo založiť slovenskú tlačiareň v Liptovskom Mikuláši. Pre nepriazeň doby sa mu to nepodarilo.
Prvého novembra 1829 zakladá ľudovú verejnú požičovňu kníh „slovenskou pujčovní Bibliotheku“. Do knižnice nakúpil knihy za 500 zlatých. V roku 1843 prišiel od kráľovskej rady zákaz požičiavať knihy pre verejnosť. Belopotocký si už nežiadal povolenie na knižnicu. V tomto roku bola v meste založená knižnica nedeľnej školy a pomerne slušne sa rozširovala seniorálna knižnica, ktoré podporoval.
Zaslúžil sa aj o založenie prvého slovenského ochotníckeho divadla, „Diwadla slowanského swäto-mikulášskeho“ v Liptovskom Mikuláši. Slovenských kníh bolo v tej dobe poskromne a národ predsa čítal. Čítal z javísk. Hovorenému slovu v materinskom jazyku rozumel každý. Divadlo sa stalo zrkadlom, v ktorom sa našiel každý.
V roku 1840 zakladá nedeľnú školu, kde aj vyučuje, taktiež zakladá spolok striezlivosti. Stál pri založení celonárodného osvetového spolku Tatrín (1844), kde prijal funkciu pokladníka. Gašpar Fejérpataky-Belopotocký zomrel 18. mája 1874 vo veku 80 rokov v Liptovskom Svätom Mikuláši, kde bol aj pochovaný. Dnes je jeho pomník na Vrbickom cintoríne v Liptovskom Mikuláši. Jeho socha zdobí hlavné námestie nášho mesta.