Historický medzník: Postarali sa oň mikulášski ochotníci
Pre dejiny slovenského divadelníctva je 22. august 1830 navždy spojený s menom a dielom Gašpara Fejérpataky-Belopotockého. V tento deň jeho zásluhou odohrala hŕstka slovenských nadšencov prvé slovenské ochotnícke predstavenie - komédiu Jána Chalupku
Gašpar Fejérpataky-Belopotocký bol akýmsi organizátorom kultúrneho života v čase národného obrodenia v Liptovskom Mikuláši, ba v celom hornom Uhorsku. Mal široké praktické i odborné vedomosti, viedol bohatú korešpondenciu, ktorá mu poskytovala autentické a čerstvé správy z celého kultúrneho a literárneho česko-slovenského sveta. Vlastnil i hmotný kapitál a ovládal niekoľko cudzích rečí. V duchu premyslenej výchovnovzdelávacej národnobuditeľskej a osvetovej práce založil G. F. Belopotocký Diwadlo slowanské Swato-Mikulášske 10. júla 1830.
V Liptovskom Mikuláši boli členovia divadelného súboru z väčšej časti z meštianskych rodín, ktorí v ňom mali aj vedúce postavenie, ale hrala i študujúca mládež. Svedčí o tom aj skutočnosť, že veľká časť predstavení odohrala sa v letných mesiacoch, keď boli študenti na prázdninách.
Pred Belopotockého činom bolo divadlo na Slovensku známe iba zo školských predstavení a z vystúpení nemeckých či maďarských kočovných spoločnosti. Prvé divadelné predstavenie sa uskutočnilo v „Kráľovskom hostinci“. O materiálnej stránke prvého mikulášskeho divadla a teda aj o tom akú vonkajšiu podobu mala jeho činnosť, podáva strohé, ale napriek tomu výrečné svedectvo „Zapisovacia kniha“. K prvému predstaveniu mali iba 6 kulís (stojky a bočnice), prednú oponu s obrazom Minervy, patrónky vedomostí a vzdelávania, a dve zadné opony.
**Repertoár, ktorý Belopotocký pre svoj súbor pripravoval, pozostával najmä z hier Jána Chalupku, ktorý sa vďaka Belopotockému stal prvým slovenským dramatikom. Významné boli aj hry českých dramatikov, ktoré satirickou formou odhaľovali chyby a nedostatky jednotlivcov i spoločenských skupín. Hrala sa i svetová dramatická tvorba – Goldoni, Molier, Schröder a ďaší. **
V čase, keď sa začal proces národného sebauvedomovania a keď Slováci začali presadzovať svoju vôľu, konštituovať sa ako národ, ktorého jedným zo znakov je aj svojská osobitá kultúra, zohralo divadlo založené v roku 1830 a do roku 1847 vedené Gašparom Fejérpataky-Belopotockým mimoriadne významnú úlohu v našich kultúrnych dejinách.
Daniela Fiačanová, Múzeum Janka Kráľa