J. L. Bella vybudoval základy slovenskej národnej hudby

Jeho tvorba obsahuje cirkevnú i svetskú hudbu, jednoduché piesne (Matka nad kolískou 1927), symfonická báseň (Osud a ideál 1874), kantáty (Svadba Jánošíkova 1927, Divný zbojník 1933). Komponoval aj tvorbu komornú, klavírnu a organovú.

Je reprezentantom zlomu vo vývoji slovenskej hudby, ktorá sa jeho tvorbou emancipovala ako národná hudba na profesionálnej úrovni. Do dejín slovenskej hudby sa zapísal ako autor prvej slovenskej opery Kováč Wieland, ktorá mala premiéru v Slovenskom národnom divadle (SND) v roku 1926. Pri príležitosti založenia Matice slovenskej (1863) napísal omšu. Oslavy tisícročného výročia príchodu slovanských vierozvestov Cyrila a Metoda do Karpatskej kotliny sa mu stali podnetom na skomponovanie skladieb Hospodine, Ejhľa kňaz veliký.

Literárne tvoril pod viacerými pseudonymami. Písal verše, črty, recenzie, úvahy a uverejňoval ich v novinách. V čase pôsobenia v Banskej Bystrici sa pod vplyvom reprezentantov slovenského národného hnutia stal popredným bojovníkom za národné oslobodenie, ujasňoval si teoretický program vytvorenia slovenskej národnej hudby, o čom publikoval články. Pre slovenskú kultúru sú významné niektoré jeho úvahy o podstate národnosti v hudbe a o poslaní slovenského ľudového umenia, napríklad Slovenská hudba a spev slovenský. Pozoruhodná je štúdia Myšlienky o vývine národnej hudby a slovenského spevu (Letopis Matice slovenskej 1873). Výsledky tejto aktivity a úsilia vnášať národné prvky do umelej hudby sa prejavili už v jeho raných skladateľských pokusoch v skladbách Staroslovanský otčenáš, klavírne variácie na slovenskú ľudovú pieseň Pri Prešporku a Letí, letí roj…, v cykle V cudzina v kantáte Cyrilo-Methodiáda.

Ján Levoslav Bella sa narodil ako najstaršie z deviatich detí, kde otec bol organista a učiteľ. Základy hudby dostal v rodine, potom študoval na gymnáziu v Levoči a v Banskej Bystrici, kde vstúpil do kňazského seminára. Podporovaný kňazom Štefanom Moyzesom, študoval v rokoch 1863–1864 teológiu vo Viedni. Po návrate domov bol v dóme v Banskej Bystrici a neskôr v kostole v Krupine učiteľom hudby, kapelníkom a riaditeľom chóru. Intenzívne sa zaoberal štúdiom hudobnoteoretických predmetov i filozofických diel.
Napriek intenzívnej práci a spoločenskému uznaniu nenachádzal vnútorné sebauspokojenie a rovnováhu. Ťažko vedel zlúčiť kňazské povolanie a umelecký život. Hlboké rozpory umelca, človeka a zároveň kňaza vyriešil radikálne. Vzdal sa kňazského povolania a rozhodol sa venovať výlučne hudbe. Odišiel do sedmohradského mesta Sibini, kde prijal miesto kapelníka, novú, protestantskú vieru, založil si rodinu a strávil tam 40 rokov. Potom žil vo Viedni a v Bratislave.
Hoci bol Ján Levoslav Bella hudobný samouk, vypracoval sa na jedného z najvýznamnejších skladateľov 19. storočia. Poukázal na miesto a úlohu hudby pri národnom sebauvedomovaní a kultúrnom rozvoji a svojim dielom vybudoval základy slovenskej národnej hudby. Zomrel v Bratislave 25. mája 1936.

zdroj, foto: TASR