Kniha Liptova pozná svojich nominantov: Tu je ich zoznam

1. Bartoš, Miroslav: Radosť, keď mi dáš znamenie, ilustrácie Miroslav Bartoš. Doslov Peter Mišák. Vydal Ján Šindléry-TESFO, Ružomberok, 2012. 69 strán. Edícia Obraz a báseň. Zväzok 2. ISBN 978–80–89253–43–2, Knihu do súťaže prihlásil autor. Silné maliarske videnie a silná maliarska inšpirácia – verše životnej zrelosti a zviazanosti s krajinou, kde sa autor, básnik a výtvarník (1949), narodil (Liptov) a tou, kde žije (Turiec).

2. Bednáříková, Anna: Ozveny života, ilustrácie Ľubica Tomanová, rodená Devečková. Úvod napísala Jiřína Vaňková. Verbum – Vydavateľstvo Katolíckej univerzity, Ružomberok 2012. 70 strán. ISBN 978–80–8084–906–1, Lyrické miniatúry sú pokusom o duchovnú lyriku. Knihu ozvláštňujú „cestovné“ motívy (Lotyšsko, Litva, Laponsko, Atlantik, Kalifornia atď.). Autorka citlivo vníma prírodu, všetky jej tvary, vône a farby. Anna Bednáříková, predtým Kútna (1963) vo svojej tretej básnickej knihe si uchováva svoj básnický štandard. Žije v Ružomberku.

3. Belan, Ľubomír: 100 rokov futbalu v Liptovskom Mikuláši 1912–2012, Vydal Mestský futbalový klub TATRAN, Liptovský Mikuláš 2012. 192 strán. ISBN 978–80–970902–7–2, Knihu do súťaže nominovala Monika Podstavková. Podrobne napísané dejiny liptovskomiku­lášskeho futbalu: prehľad jednotlivých klubov, zoznamy hráčov, výsledky, fotografie. Kniha poteší všetkých milovníkov športu.

4. Berešíková, Radka: Kamienky. Fotografie Ivan Repček, Vydala NORAMI, s.r.o., Liptovský Mikuláš 2012. 42 strán. 1 príloha – záložka s fotografiami Radky Berešíkovej. ISBN 978–80–970979–5–0, Labutia pieseň poetky Radky Berešíkovej (1981–2012) vyšla týždeň pred autorkinou smrťou. V krehkých veršoch sa ozýva naliehavá tragická predtucha, meniaca sa na istotu, údel, na ktorý bola primladá, o ktorom písala vášnivé, mrazivé riadky: „bijeme sa / zima s jarou / ja so smrťou“. Radka žila v Ružomberku-Bielom Potoku.

5. Beťko, Martin: S Júliou cez tisíc svetov, Vyšlo v nakladateľstve Evitapress, Bratislava 2012. 238 strán. ISBN 978–80–89452–50–7, Myslíte si, že sa nedá prejsť okolo sveta na embéčke? Martin Beťko svojimi dobrodružnými, vtipne opísanými cestami dokazuje, že sny sa dajú plniť aj pri minimálnych nákladoch. Škoda 1000 MB s menom Júlia a dvoma vysokoškolákmi absolvovala cestu okolo sveta. Za 254 dní prešla takmer 36 700 kilometrov, navštívila štyri svetadiely, 22 krajín, spotrebovala 3000 litrov benzínu a po štyroch búračkách sa aj so svojou posádkou vrátila do cieľovej stanice. Autor sa narodil v Ružomberku (1982), od svojich osemnástich rokov žije v Brne.

6. Bizub, František: Krista Bendová, rodáčka z Kráľovej Lehoty, 90. výročie narodenia spisovateľky. Úvod napísali Vladimír Kapríni, starosta obce, Blažena Mosná, predsedníčka MO MS a syn spisovateľky Juraj. Spolupracovali Irena Piovarčiová, Ján Vrlík, Erika Šteučeková. Vydal Obecný úrad Kráľova Lehota, 2012. 20 strán. Vyšlo s finančnou podporou Matice slovenskej. ISBN 978–80–971249–7–7, Poetka a autorka detských kníh Krista Bendová (1923–1988) sa narodila v Kráľovej Lehote; na cintoríne v Kráľovej Lehote je uložená urna s jej popolom. Podrobná životopisná štúdia je doplnená prehľadom jej bohatej tvorby a fotografiami, na ktorých žiari krásna tvár mladej, neskôr zrelej ženy. Publicista a regionálny historik František Bizub (1945) žije v Kráľovej Lehote.

7. Bizub, František: Považská lesná železnica, Vydali Lesy SR, š.p., Banská Bystrica 2012. 181 strán. ISBN 978–80–971070–0–0, Podrobná kronika lesnej železnice, ktorá prestala fungovať pred 40 rokmi, je poctou všetkým, ktorí ju budovali, pracovali na nej, pre ktorých bola jediným spojením so svetom. Považská lesná železnica je dokumentom technickej vyspelosti i remeselnej zručnosti minulých generácií a medzi technickými kultúrnymi pamiatkami Slovenska má dôstojné miesto.

8. Blažeková, Iveta: Pavol Strauss – človek pre nikoho – človek pre všetkých. Katalóg výstavy k storočnici Pavla Straussa (november 2012 – január 2012). Odborná spolupráca Július Rybák. Verše Milan Rúfus. Vydalo Múzeum Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši, 2012. 24 strán. Edícia Postavy mikulášskych dejín. ISBN 978–80–970184–7–4, Knihu do súťaže prihlásil vydavateľ. Útla, no obsažná publikácia približuje životné osudy mikulášskeho rodáka Pavla Straussa (1912–1994), jedného z najvýznamnejších slovenských spisovateľov a mysliteľov, básnika, prekladateľa, hudobníka a lekára, ktorý vo svojom diele dospel k vypätému, úprimnému kresťanskému humanizmu. Obsahuje aj množstvo dokumentárnych fotografií.

9. Bohuš, Ivan: Na každom kroku kameň, Horskí vodcovia, legendy klasickej epochy. 3. vydanie. Vydavateľstvo I & B, Tatranská Lomnica 2012. 110 strán. ISBN 80–969017–3–7, Kniha je venovaná dejinám horského vodcovstva vo Vysokých Tatrách a vznikla z úcty k extrémne náročnému povolaniu horských vodcov, ktorí sú pre návštevníkov hôr „mostom cez priepasti, bezpečnou oporou na ostrých hrebeňoch a spoľahlivým pomocníkom pri strmých a ťažkých výstupoch”. Autor, regionálny historik a publicista (1924, Dechtáre) bol v mladších rokoch horolezcom, organizátorom dobrovoľnej záchrannej služby a iniciátorom založenia profesionálnej Tatranskej horskej služby.

10. Daník, Jozef: Čítanie z dlane, 4. výber z veršov. Ilustroval autor. Vyšlo vlastným nákladom autora, Liptovský Mikuláš 2012. 163 strán. ISBN 978–80–970979–3–6,

11. Daník, Jozef: Prebúdzanie jari, 5. zbierka poézie. Ilustrovali autor a Katka Húleková [autorova vnučka]. Vyšlo vlastným nákladom autora, Liptovský Mikuláš 2012. 165 strán. ISBN 978–80–970979–4–3

12. Daník Jozef: Hľadanie času, 6. zbierka básní. Fotografie a ilustrácie autor a Katka Húleková [autorova vnučka]. Vyšlo vlastným nákladom autora, Liptovský Mikuláš 2012. 223 strán. ISBN 978–80–970979–8–1, Knihy do súťaže prihlásil autor. Pedagóg Jozef Daník (1947, Malacky) žije už desaťročia v Liptovskom Mikuláši. Od mladosti písal verše a kreslil, ale až v zrelom veku sa odhodlal predstaviť verejnosti ako básnik. Daníkova poézia je formálne inšpirovaná klasickými vzormi. „Nestavia svoju básnickú predstavu ľudského života a sveta na zložitých básnických metaforách, ale na prostom a presvedčivom výraze citu, myšlienky a múdrosti života… (Štefan Packa)“. Tri rozsiahle básnické knihy dokumentujú kontinuitu autorovho umeleckého vývoja.

13. Dudáš, Miloš: Drevené artikulárne a tolerančné chrámy na Slovensku, Predslov Štefan Jakoby. Fotograrie Miloš Dudáš, Alexander Jiroušek, Filip Lašut. Vydal Tranoscius, Liptovský Mikuláš 2011 [kniha však bola vytlačená v roku 2012]. 255 strán, ISBN 978–80–7140–375–3, Knihu do súťaže nominovala Naďa Kubányová, vydavateľstvo Tranoscius. Dielo sa venuje drevenej sakrálnej architektúre na Slovensku, osobitne artikulárnym chrámom, medzi ktorými dôležité miesto má artikulárny chrám vo Svätom Kríži (pôvodne z Paludze). Vníma ich ako výnimočné architektonické a umelecké diela, ale nezabúda ani na ich duchovný rozmer. Chrámy a ich podoba sú obrazom dobového vnímania náboženského života a konkrétneho praktizovania viery evanjelikov augsburského vyznania u nás.

14. Holbová, Elena: Mikrosvety, Fotografie a doslov R.A. Ružomberský. Ján Šindléry-TESFO, Ružomberok 2012. 59 strán. Edícia Knižnica rozhľadov po kultúre a umení, číslo 41. ISBN 978–80–89253–46–3, Posledná básnická zbierka veľkej dámy slovenskej poézie Eleny Patkovej-Holbovej (1928–2012), ktorá viac ako pol storočia prežila v Ružomberku.

15. Chovan, Milan Igor: Základný hriech, Ilustrácie Monika Voláková. Fotografia na obálke Ľubomír Schmida. Medailón autora napísal R.A. Ružomberský (R. Kendera). Vydal EPOS, Ružomberok 2012. 344 strán. M.I. Chovan (1963) sa narodil v Ružomberku, aj tam žije. Je autorom viacerých kníh náučných rozprávok pre deti, ale aj povestí a románov určených dospelým čitateľom. V Základnom hriechu autor podľa vlastného vyznania neanalyzuje, nehodnotí a nepranieruje. Neponúka hotové názory, námety, nedáva pokyny, odporúčania či rady. Nechce čitateľa poučiť, ani pobaviť, ale kladie si za cieľ podnietiť ho, ba dokonca vyprovokovať k vlastnému videniu, skúmaniu a hľadaniu. Otvára často citované otázky ľudského života a bytia, navodzuje témy na zamyslenie a podnecuje k duchovnej hybnosti. Základný hriech je pokračovaním románu Modrý ypsilon.

16. Jančár, Ivan – Karpiscak, Lee: Koloman Sokol. 100 nepublikovaných diel / unpublished Works, Text napísali I. Jančár a L. Karpiscak, diela Kolomana Sokola vybrali L. Karpiscak, I. Jančárk, George Sokol a Chrissy Sokol. Biografia I. Jančár. Bibliografia Tatiana Vančová a Lucia Halászová. Preklad do angličtiny a slovenčiny Beata Havelská. Vydali Slovart a Galéria mesta Bratislavy, Bratislava 2012. 239 strán. ISBN 978–80–556–0442, Koloman Sokol (1902–2003), pôvodom z Liptovského Mikuláša, patrí k najvýznamnejším predstaviteľom slovenského výtvarného umenia. Je zakladateľom slovenskej i mexickej grafiky. Po jeho smrti i po smrti jeho manželky Lýdie sa rodina rozhodla urobiť súpis jeho diel. „S úžasom som zistil, že je medzi nimi veľmi veľa diel, ktoré nikdy neboli publikované. Buď zostali kdesi zabudnuté, alebo ich Sokol ani nechcel ukazovať. Vybrali sme z nich sto unikátnych obrazov. Medzi nimi diela zásadného charakteru, ktoré v mnohom menia pohľad na tvorbu Kolomana Sokola, často sú nesmierne sugestívne,“ vysvetľuje I. Jančár vznik knihy.

17. Jesenský, Miloš: Kostol v Ludrovej, Verše a doslov napísal Peter Kubica. Fotografie Jaroslav Velička. Vydal Žilinský samosprávny kraj, Žilina 2012. 117 strán. ISBN 978–80–89172–31–3, Knihu do súťaže prihlásil vydavateľ, Žilinský samosprávny kraj. Kniha o chráme Všetkých svätých v Ludrovej, ktorého založenie sa spája s rádom templárskych rytierov. Ježišov život a martýrium sú tu zobrazené na nesmierne pôsobivých, nádherných freskách. Hoci kostol už dávno neslúži na liturgické účely, jeho duchovné posolstvo ostáva nenarušené, ba v tichu ešte silnejšie. Miloš Jesenský (1971), autor literatúry faktu, sci-fi, historik a bibliograf, pochádza z Čadce.

18. Juráš, Ján – Roguľová, Jaroslava a kol.: Sláva šľachetným II. Evanjelická cirkev a.v. a politika v 20. storočí, Vydal Spolok Martina Rázusa, [Liptovský Mikuláš] 2012. 159 strán. ISBN 978–80–7140–393–7, Publikácia skúma úlohu a význam evanjelickej cirkvi a.v. v 20. storočí prostredníctvom analýz kľúčových historických udalostí a cez činnosť evanjelických duchovných, ktorí tvorili slovenskú vzdelanostnú a do značnej miery aj politickú elitu. Martin Rázus, Ľudovít Šenšel, Samuel Štefan Osuský a Pavol Neckár sa narodili v roku 1888; všetci boli farármi, vyspelými teológmi, kultúrnymi a národnými pracovníkmi, literárnymi osobnosťami, bojovníkmi proti totalite, významnými verejnými činiteľmi, zasahujúcimi aj do vyššej politiky. Rázus (1888–1937) pochádzal z Liptovského Mikuláša, Šenšel (1888–1956) pôsobil v rokoch 1914–1956 v Liptovskej Porúbke a bol liptovským seniorom, Pavol Neckár (1888–1938) bol v rokoch 1911–1931 farárom v Liptovskom Trnovci.

19. Karika, Jozef: Na smrť, Vydal Ikar, Bratislava 2012. 375 strán. ISBN 978–80–551–3170–2, „Mrazivý thriller o priateľstve a láske, ktoré sa zmenili na smrteľnú nenávisť“ sa začína niekedy v dvadsiatych rokoch minulého storočia v Ružomberku. Jeden z dvojice nerozlučných detských priateľov emigruje do New Yorku, kde sa stane členom obávaného židovského gangu. prežije krvavú mafiánsku vojnu a stúpa v hierarchii podsvetia, druhého v Mníchove zverbujú do nacistickej tajnej služby a stane sa z neho beštiálny dôstojník SS. Po vypuknutí vojny sa znovu stretnú… Jozef Karika (1978), autor strhujúcich „mafiánskych“ bestsellerov, žije v Ružomberku.

20. Kendera, Radislav: Ružomberok – historicky posledné prirodzené národné centrum Slovenska, (Kníhtlačiarne, nakladateľstvá periodickej tlače v Ružomberku od konca 19. storočia do polovice 20. storočia.) Doslov (medailón autora) Peter Mišák. Ján Šindléry-TESFO, Ružomberok 2012. 181 strán. Knižnica Rozhľadov po kultúre a umení, č. 44. ISBN 978–80–89253–49–4, Knihu do súťaže prihlásil autor. Radislav Kendera (1962), básnik, spisovateľ, autor literatúry faktu, literárny aj regionálny historik, fotograf, publicista, komunálny politik a vysokoškolský pedagóg je vášnivým ružomberským lokálpatriotom. V knihe predkladá pohľad do diania vo svojom rodisku od poslednej tretiny 19. storočia približne do polovice 20. storočia, kedy tu vznikli a našli živnú pôdu hlavné filozofické a politické prúdy, ktoré ovplyvnili a dodnes ovplyvňujú slovenskú politiku. Každé politické zoskupenie reprezentovala samostatná tlačiareň a okruh periodík tlačených v nej. Filozofický prúd vytvorený okolo stúpencov L.N. Tolstého vedený D. Makovickým, liberálny prúd (vedený V. Šrobárom), agrárny a republikánsky politický prúd (vedený M. Hodžom) sa sústredili okolo Tlačiarne Karola Salvu resp. Jána Páričku. Ľudové katolícke hnutie, autonomistické hnutie na čele s A. Hlinkom, bolo sústredené okolo Kníhtlačiarne LEV. Okolo Slovenskej kníhtlačiarne (nazývanej tiež Tlačiarňou Pravdy chudoby) sa vyprofilovali ľavicové politické prúdy: sociálno-demokratický, komunistický a odborový. Aktivity Ružomberka od r. 1888 (vznik Kníhtlačiarne Karola Salvu) vytvorili v meste opozičnú silu proti vtedy už konzervatívnemu Martinu a od prelomu 19. a 20. storočia preberá Ružomberok na seba punc slovenského národného centra. Kniha je spracovaná s mimoriadnou dôkladnosťou a zanietením.

21. Khandl, Ladislav: Rozhľadne. 65 lokalít s rozhľadňami, Vydavateľstvo DAJAMA, Bratislava 2012. 206 strán. ISBN 978–80–8136–010–7, Publikácia o rozhľadniach na Slovensku opisuje históriu ich výstavby, technickú špecifikáciu, prístupové cesty, výhľady i zaujímavosti v okolí. Nevynecháva ani rozhľadne na území Liptova (Havránok, Žiarce, Ostredok, Veľké Borové, Vavrišovo, Východná). Kniha je určená všetkým milovníkom turistiky.

22. Korman, Ivan: Štrbiny, Ilustrácie Ivan Korman. Zostavili Ján Púček a Oleg Pastier. Spoluautori Ivan Štípala, Ján Kudlička, Eugen Gindl a Stanislav Fila. Vyšlo vo vydavateľstve F. R. & G., Ivanka pri Dunaji 2012. 175 strán. Knižná edícia časopisu Fragment 2012. ISBN 978–80–89499–13–7, Ivan Korman (1945 – 2002), mimoriadne talentovaný, priamy, zanietený a neústupčivý slovenský výtvarník, básnik a múzejník, je celým svojím životom spätý s Liptovským Mikulášom. Patril k študentom, čo mali odvahu zareagovať na udalosti z roku 1968 – na protest proti okupácii, ktorá vyprovokovala Jana Palacha k upáleniu, držali na pôde Univerzity Komenského v Bratislave protestnú hladovku a zaplatili za to nedobrovoľným ukončením štúdia a neskoršími perzekúciami. Kniha je koncipovaná do piatich častí, vďaka ktorým vidno Kormanovu mnohotvárnosť, rôzne oblasti záujmu, ktoré zachytával rozličnými spôsobmi – básňami, esejami, kresbami, rozhovormi či korešpondenciou s priateľmi. Odhaľuje sa tak aj kolorit doby, formujúci jeho názory a uvažovanie. Ako výtvarník, archivár, múzejník, ale aj radový občan zápasil s provincionalizmom a nereprezentatív-nosťou tých, čo sa vyhlasujú za elity národa. Registroval ľahostajnosť, utilitaristické reflexy jednotlivcov vytvárajúcich spoločenstvo. Ich ohýbanie toho, čo nazývame história a historická pamäť. Kniha je portrétom umelca, ktorý by inakšie upadol do zabudnutia.

23. Krídla Ivana Laučíka. Pamätnica 30 ročníkov literárnej súťaže začínajúcich autorov, Zostavila Anna Ondrejková. Vydala Liptovská knižnica G.F.Belopotockého (Žilinský samosprávny kraj), Liptovský Mikuláš 2012. 130 strán. ISBN 978–80–89373–18–5, Dokument o literárnej súťaži, ktorá sa z pôvodne regionálneho podujatia stala udalosťou celoslovenského významu. Prináša ukážky z tvorby všetkých víťazov od 1. až po 30. ročník a stručné údaje o súťaži.

24. Kubica, Peter: Chuťopis Žilinského kraja / Smakografia Samorzadowego Kraju Žylińskiego / TasteGuide of the Zilina Region, Úvodný príhovor napísal Juraj Blanár, predseda ŽSK. Do angličtiny preložil Ján Gažo, do poľštiny Zuzana Fajth. Vydal Žilinský samosprávny kraj, [Žilina 2012]. 46 strán. ISBN 978–80–971114–5–8, Knihu do súťaže prihlásil vydavateľ, Žilinský samosprávny kraj. Drobná publikácia prináša zaujímavý pohľad na miestne názvy „inšpirované“ potravou či jej dorábaním v regiónoch Žilinského samosprávneho kraja (v Liptove „Hubová“, „Tvarožná“, „Krúpova hoľa“, „Rybárpole“), na potravu spájanú s historickými osobnosťami (hrach s Jurajom Jánošíkom, bosniaky so šľachetnou Žofiou Bosniakovou, bohaté sobášne hostiny s dcérami Juraja Turzu) a napokon prehľad kulinárnych podujatí v kraji na rok 2013.

25. Kuniak, Juraj: O stratenej rukavičke, Ilustrovala Jana Kiselová-Siteková. Vydavateľstvo Skalná ruža, Kordíky 2012. 40 s. ISBN 978–80–970014–3–8, Básnické pretlmočenie známej rozprávky o stratenej rukavičke, v ktorej nájdu úkryt rôzne zvieratká, prináša regeneráciu a rehabilitáciu epického živlu v poézii pre deti. Kuniakovo narábanie so slovom je mimoriadne citlivé a inšpiratívne a načiera do ľudového podložia slovenskej reči. Živelne, a pritom disciplinovane narába s rytmom, brilantne rýmuje, vie vytvoriť atmosféru okamihu, ako aj premyslený ťah k záverečnej pointe. Knihu dotvárajú jedinečné ilustrácie J. Kiselovej-Sitekovej. Juraj Kuniak (1955) našiel svoje ústredné miesto sveta aj srdca v Černovej, rodisku svojich rodičov.

26. Kuniak, Juraj – Kudlička, Ján: Lamium Album, Úvod Daniel Hevier. Preklad do poľštiny Franciszek Nastulczyk, do nemčiny Slávka Rude-Porubská, do angličtiny Viera a James Sutherland-Smith. Skalná ruža, Kordíky 2012. 50 strán. ISBN 978–80–971127–0–7, Ďalší z úchvatných knižných artefaktov dvojice Kuniak & Kudlička. Básnik a výtvarník tentoraz nanovo objavujú tému piety. Básnický text spojený s koncíznym a emotívnym výtvarným výrazom sprievodným slovom doplnil Daniel Hevier. Spisovateľ a básnik Juraj Kuniak (1955), pochádza po predkoch z Černovej pri Ružomberku, a výtvarník Ján Kudlička (1948), je pôvodom z Ružomberka a v Ružomberku aj pôsobí.

27. Lacika, Ján: 1000 cirkevných pamiatok Slovenska, Vydal Ikar, Bratislava 2012. 399 strán. ISBN 978–80–551–2852–8, Tisíc sakrálnych stavieb na Slovensku, ktoré patria kresťanským cirkvám a židovskej komunite. Fotografie a texty sú zoradené abecedne; je medzi nimi aj množstvo svätýň z Liptova. Veľkolepé dielo podrobne dokumentuje kultúrne bohatstvo Slovenska. Je dielom jediného človeka: Ján Lacika, ktorý pracuje v Geografickom ústave SAV, je autorom fotografií i textov. „Vyštudoval som geografiu a tá mi poskytla zázemie na to, aby som poznával krajinu, lebo táto veda je o poznávaní krajiny,“ hovorí. „Najradšej mám fotografovanie, písanie si nechávam na zimné obdobie, keď mám na to náladu.“

28. Lajčiak, Ladislav I.: Povestný černovský kostolíček, (105. výročie tragédie v Černovej.) 3. rozšírené vydanie. Vydal Ján Šindléry – TESFO, Ružomberok 2012. 37 strán. ISBN 978–80–89253–48–7, Šestnásť básní inšpirovaných černovskou tragédiou (1907) dopĺňajú dobové veršované ohlasy od Jiřího Mahena a Tichomíra Milkina. Básnik a publicista Ladislav I. Lajčiak (1945) sa v Černovej narodil aj tam žije.

29. Lehotský, Rudolf: História rybolovu na hornom Liptove, [Vyšlo vlastným nákladom autora], Liptovský Mikuláš 2012. 69 strán. ISBN 978–80–970908–4–5, Knihu do súťaže prihlásil autor. Rudolf Lehotský (1942), pôvodnou profesiou učiteľ, sa ako nadšený rybár podieľal na výchove mladých rybárov, na práci v rybárskej organizácii i pri organizovaní domácich i medzinárodných muškárskych súťaží. Kniha podrobne dokumentuje dejiny rybolovu na Liptove, prináša množstvo faktov, ktoré by bez autorovho zanietenia pomaly upadli do zabudnutia a je dôkazom aj výsledkom jeho celoživotnej vášne. Rudolf Lehotský žije v Liptovskom Mikuláši.

30. Longhitano, Guido Andrea: Incredible Slovakia. Folklórny festival Východná, Photopraphs. Úvod napísali Juraj Blanár, Jozef Burič, Pavel Bútor, Stanislav Dúžek, Igor kovačovič, Pavel Krupa, Juraj Kubánka, Mária Kubíková, Vladimír Kyseľ, Štefan Nosáľ, Miroslava Palanová, Ján Tazberík, Cyril Zálešák. Vydavateľ nie je uvedený [Guido Andrea Longhitano?], vytlačila Tlačiareň Kežmarok GG 2012. Nestrán­kované. ISBN 978–80–970944–0–9, „Existuje miesto, ktoré ťa prekvapí a navždy ti zostane v srdci.“ Taliansky fotograf zachytáva vo svojej knihe posledných päť ročníkov Folklórneho festivalu Východná. Jeho zábery sú poctou slovenskému folklóru a zároveň sú pohľadom človeka „odinakiaľ“. Guido Andrea Longhitano pochádza z mestečka Rapallo neďaleko Janova. Absolvoval štúdium technických vied a práva, no už od detstva fotografuje, v súčasnosti žije v Poprade. „Bol som ako vo vytržení, keď som po prvý raz uvidel spontánnosť a vášeň účinkujúcich.“

31. Maráky, Peter: Regionálne múzeá, Vydavateľstvo DAJAMA, Bratislava 2012. 128 strán. Edícia Kultúrne krásy Slovenska. ISBN 978–80–8136–012–1, Publikácia predstavuje 36 regionálnych múzeí, medzi nimi aj Liptovské múzeum v Ružomberku a jeho expozície v samotnom Ružomberku, Vlkolínci, Liptovskom Hrádku, Pribyline, Liptovskom Mikuláši, na Havránku, v Ludrovej a vo Vyšnej Boci.

32. Mišák, Peter: Najkrajšie slovenské povesti o zvonoch. Vojnový zvon, Predslov Igor Válek. Ilustrátor neuvedený [Marián Čapka]. Grafická úprava Monika Linetová-Vakulová. Žilina, GEORG 2012.167 strán. Vydanie podporili obce Švošov, Komjatná, Hubová, Liptovská Lúžna, Belá-Dulice. ISBN 978–80–89401–86–4, Zbierka najkrajších a najzaujímavejších povestí a skutočných príbehov, ktoré súviseli zo zvonmi z celého Slovenska, ale najmä z Liptova, je napísaná čistým, zvonivým jazykom. Jej autor, básnik, prozaik a publicista Peter Mišák (1950) pochádza z Ružomberka, žije v Martine.

33. Mokráňová, Andrea: Sprievodca Kam po strednom Slovensku. Výlety s deťmi i bez nich, Vydalo vydavateľstvo CPress v spoločnosti Albatros Media, Brno 2012. 144 strán. ISBN 978–80–264–0077–6, Publikácia z obľúbenej série sprievodcov je prehľadne rozdelená na hrady a zrúcaniny, architektonické zaujímavosti, mestá a miesta, prírodné zaujímavosti, kúpanie a vodný svet, kúpele, múzeá a galérie, festivaly, miesta so zachovanou ľudovou tradíciou, banícke tradície i cyklistické trasy. Propaguje aj mnohé príťažlivé miesta nášho regiónu.

34. Msgr. ThDr. Ján Ferenčík (1888–1950). Život, verejné pôsobenie, kontroverzie, Zborník z vedeckého seminára Ružomberok 6. decembra 2011. Zostavil Anton Hruboň. Autori Anton Hruboň, Michal Pehr, Peter Borza, Matúš Demko, Peter Olexák, Petr Kubík, Ivan A. Petranský, Martin Lacko. Vydal Ústav pamäti národa, Bratislava, 2012. 141 strán. ISBN 978–80–89335–57–2, Katolícky kňaz, publicista, pedagóg a politik Ján Ferenčík, ktorý účinkoval v Ružomberku, patrí medzi rozporuplné postavy našej histórie. Bol poslancom Snemu Slovenskej republiky a predsedom župnej organizácie HSĽS, zároveň však krstil a zachraňoval ružomberských Židov. Svojím životom akoby ilustroval tragickú, protirečivú epochu. Zomrel v komunistickom väzení. Z autorov zborníka na ružomberskej Katolíckej univerzite pôsobia Matúš Demko a Peter Olexák.

35. Očenášová-Štrbová, Slavomíra – Hološka, Ľudovít: Ivan Rumanský, Ilustrácie Ivan Rumanský. Vydavateľstvo Matice slovenskej, Martin 2011. 110 strán. Edícia Knižnice Matice slovenskej, Séria obrazových publikácií, zväzok 15. ISBN 978–80–8115–057–9, Knihu do súťaže nominovali Slávka Očenášová-Śtrbová a Michal Rumanský. Monografia o mimoriadnom maliarovi, ktorý sa narodil i temer celý život poznačený tragickou chorobou strávil v Demänovej. Ivan Rumanský (1944–1990) je predstavený dôkladnou obsahovou analýzou a interpretáciou svojho diela z pera akademického maliara Ľudovíta Hološku (1943) a citlivo spracovaným životopisom, ktorý vznikol na základe spomienok jeho blízkych, od literárnej historičky Slávky Očenášovej-Štrbovej (1963). Slávka sa dlhodobo venuje životu a dielu bratov Rumanských, Igora (1946–2006) aj Ivana.

36. Okáľ, Karol: Bibliografický profil publicistu a kňaza Martina Števčeka, Zostavil Karol Okáľ. Editor Radislav Kendera. Vydavateľ neuvedený, [Ružomberok] 2012. 116 strán. Knižnica Rozhľadov po kultúre a umení. Zv. 41. ISBN 978–80–971141–0–7, Knihu do súťaže nominoval Radislav Kendera. Rímskokatolícky kňaz Martin Števček, v dejinách literatúry známy pod menami Maroš Madačov a Marián Kríž (1912–1980), pôsobil v rokoch 1946–1953 v Ružomberku a v rokoch 1953–78 na fare v Hubovej. Publikácia prináša jeho životopis, podrobný prehľad jeho literárnej činnosti, ukážky z tvorby i fotografie, ktoré sa viažu k jeho kňazskej službe. Karol Okáľ (1924) pochádza z Hubovej aj tam žije; ako kronikár a publicista sa venuje najmä etnografii a regionálnej histórii.

37. Okáľ, Karol – Štefánek, Ján: Piesne vo zvykoch Gombáša, Kresby Albín Olos. Verbum – vydavateľstvo Katolíckej univerzity, Ružomberok 2012. Vyšlo vďaka grantu Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci projektu Objavovanie strateného v čase: Umenie a remeslá etnografického charakteru regiónov Liptova a Oravy na KU v Ružomberku. 94 strán. ISBN 978–80–8084–848–4, Zborník obsahuje piesne vianočné i na Nový rok, na sadenie májov, na Jána, na kosenie a hrabanie, na krstiny, uspávanky, valašské, zbojnícke, regrútske, ľúbostné piesne, piesne o domovine, žartovné piesne v tej podobe, akú im dal ľud Gombáša (Hubovej). Prináša vzácne svedectvo o postupne zanikajúcej archaickej kultúre.

38. Olšovská, Anna: Ovečky pod palmami, Ilustrovala Monika Brummerová [rod. Dikantová]. Vydal Spolok svätého Vojtecha – Vojtech, spo. s r.o., Trnava 2012. 62 strán. ISBN 978–80–7162–936–8, Knihu do súťaže nominovala autorka. Príbehy pre deti sú inšpirované rastlinami, ktoré sa spomínajú v Biblii: jabloň, ľalia, figovník, oliva… Malé hrdinky Janka a Monika cez rastlinky spoznávajú posolstvo Starého i Nového zákona. Kniha je nenásilnou oslavou rodiny. Autorka (1944) strávila celý život v Bobrovci, z Bobrovca pochádza aj jej „dvorná“ ilustrátorka, ktorá ma podiel na doteraz každom jej diele. Ovečky pod palmami sú piatou knihou Anny Olšovskej, ktorá publikuje od roku 2004.

39. Proglas. Preklady a básnické interpretácie, Autori Konštantín Filozof, Jozef kardinál Tomko, Eugen Pauliny, Viliam Turčány, Ľubomír Feldek, Ján Buzássy, Mila Haugová, Ján Zambor, katarína Džunková, Juraj Kuniak, Daniel Hevier, Erik Ondrejička, Anna Ondrejková, Rudolf Jurolek, Dana Podracká, Miroslava Vallová. Vydalo Literárne informačné centrum, Bratislava 2012. 77 strán. ISBN 978–80–8119–060–5, Básnická skladba, ktorá stojí na počiatku našej literatúry, jej preklady do súčasnej slovenčiny od V. Turčányho a Ľ. Feldeka a desať básnických interpretácií od dnešných básnikov. S Liptovom sú z autorov zviazaní Juraj Kuniak (1955) a Anna Ondrejková (1954).

40. Púček, Ján: Kameň v kameni, Vyšlo vo vydavateľstve F. R. & G., Ivanka pri Dunaji 2012. 106 strán. Knižná edícia časopisu Fragment 2012. ISBN 978–80–89499–14–4, Pôvabné, krehké poviedky. Svet dediny a ľudí, ktorí žijú svoje osudy po generáciách pospájané v jediný celok rodiny. Rodiny, ktorú akoby novými očami vidí jej najmladší člen, rozprávajúci jej malé aj veľké príbehy. Mimoriadny literárny debut. Ján Púček (1987) pochádza z Liptovského Mikuláša, študuje na filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave, odbor dramaturgia a scenáristika.

41. Revická, Gabriela: Ukážem Ti Slovensko / I will show you Slovakia II, do angličtiny preložila Veronika Shaughnessy. Vydal Tricio Literary & Holiday Company, miesto vydania neuvedené, 2012. Nestrán­kované. ISBN 978–80–970673–0–4, Kniha pre návštevníkov Slovenska sa usiluje ukázať to najkrajšie a najzaujímavejšie. Niekoľko strán je venovaných aj Liptovu.

42. Rezník, Jaroslav: Túry do literatúry. Po literárnych stopách Slovenska. 2., rozšírené a prepracované vydanie. Vydal Slovart, Bratislava 2012. 623 strán. ISBN 978–80–556–0498–5, Netradičná kniha o slovenskej literatúre a jej tvorcoch, koncipovaná ako literárny zemepis. Autor po skúsenostiach z prvého vydania chcel vytvoriť populárne dielo, ale bez limitov vekového, vzdelanostného či intelektuálneho zázemia čitateľov. Priložený CD-nosič obsahuje jedinečné zvukové záznamy hlasov významných slovenských spisovateľov z archívov Slovenského rozhlasu. Jaroslav Rezník (1942), uznávaný spisovateľ (venuje sa próze, poézii i dráme, publicistike a prekladu, píše pre deti, literatúru faktu, scenáre) sa narodil v Ružomberku a vyrástol v Liskovej.

43. Rúčková, Enja: Most kolibríkov, Vydavateľstvo Motýľ, miesto neuvedené, 2012. 316 strán. ISBN 978–80–89482–50–4, Dievčenský román s prvkami fantasy. Katku a exotického cudzinca Martina spája prudko vzplanutá láska a rozdeľuje tajomstvo. Pre čitateľov z Liptova je osviežujúce, že príbeh sa odohráva v reálnej, dôverne známej krajine pod Tatrami. Enja (vlastným menom Eva) Rúčková (1983) žije v Liptovskom Hrádku.

44. Rúčková, Enja: Očistný debakel, Vydal Hladohlas, Martin 2012. 195 strán. ISBN 978–80–89502–17–2, Knihu do súťaže nominovala autorka. Román s jemným erotickým nádychom je voľným pokračovaním autorkinej prvotiny Čo koho do toho. Simona sa znovu stretáva s Benom, ale ich vzťah ani po rokoch nie je jednoduchý.

45. Rúčková, Enja: Žuvačkový kráľ, Vydavateľstvo Motýľ, miesto neuvedené, 2012. 270 strán. ISBN 978–80–89482–76–4, Šestnásťročná Zoja so svojimi trápeniami a tyranským otcom, Žuvačkový kráľ Adam, ktorý je v podmienke a tanečná škola. Príťažlivý román z reálneho života teenagerov sa odohráva na Liptove.

46. Saniga, Miroslav: Čarokrásna príroda / Enchanting nature, Text aj fotografie Miroslav Saniga. Vydal autor vlastným nákladom,[Liptovské Revúce] 2012. 119 strán. ISBN 978–80–971207–5–7, Knihu do súťaže nominoval autor. Kniha fotografií, ktoré s vrúcnou láskou a nadšením zachytávajú čistú, nedotknutú podobu prírody: krajina dolného Liptova, kvety, zver. Autor (1964), ornitológ a spisovateľ, pochádza z Liptovských Revúc, aj tam žije. Pracuje na Výskumnej stanici Ústavu ekológie lesa SAV na Starých Horách, jeho odborom je výskum vtáčích spoločenstiev.

47. Sidor, Karol: Vatikánsky denník II. (Od 12. júla 1940 do 31. decembra 1941) Z rukopisnej pozostalosti prepísal, knižné vydanie pripravil a poznámky vypracoval František Vnuk. Vydal Ústav pamäti národa, Bratislava 2012. 560 strán. Edícia Memoáre. ISBN 978–80–89335–56–5, Významný slovenský politik a novinár (1901–1953), pôvodom z Ružomberka, bol od leta 1939 až do roku 1945 vyslancom Slovenskej republiky vo Vatikáne. Jeho denníky predstavujú jedinečný zdroj nových alebo málo známych informácií. Obsahujú súkromné záznamy i dôležité komentáre súdobého diania včítane spomienok a „rekonštrukcií“ toho, čo autor zažil. Karol Sidor chápal svoju diplomatickú kariéru ako ponižujúce politické vyhnanstvo a denníky zachytávajú aj jeho kritický a zatrpknutý odstup od domáceho diania.

48. Sláva šľachetným II – 1888 – Miscelanea, Liptovský Mikuláš, 21.-23. september 2012. Autori Miloš Kovačka, Peter Pavel Uhlík, Peter Vrlík, Vladimír Ferenčík, Ján Juráš. Editor Ján Juráš. Vydal Spolok Martina Rázusa, Liptovský Mikuláš 2012. 79 strán. ISBN 978–80–7140–394–4, Materiály z vedeckej konferencie, ktorá sa pod názvom Sláva šľachetným II – 1888 uskutočnila 21.-23. septembra 2012 v Liptovskom Mikuláši. Publikácia prináša state o Ľudovítovi Šenšelovi a S.Š. Osuskom, scenár hudobno-slovnej kompozície Šľachetný štvorlístok (fragmenty zo života Rázusa, Neckára, Šenšela a Osuského) od Petra Vrlíka a program spomienkových bohoslužieb. V. Ferenčík je zborovým farárom v Liptovskom Mikuláši, P. Vrlík (1964), spisovateľ, autor divadelných hier a publicista žije v Liptovskom Mikuláši.

49. Šobáň, Ivan: Zo života života, Ilustroval Jaroslav Uhel. Doslov Jaroslav Rezník. Vydavateľstvo Bianko, Liptovský Mikuláš 2012. Počet strán nie je uvedený. ISBN 978–80–970929–0–0, Knihu do súťaže prihlásil autor. Nepatetická, čistá, vrúcna poézia zachytáva tvrdý údel básnika žijúceho od narodenia s ťažkým telesným postihnutím, a napriek tomu je plná nádeje a dôvery v silu a krásu života. V poradí už piata básnická zbierka Ivana Šobáňa (1962), ktorý žije v Liptovskom Hrádku, vyšla k autorovmu životnému jubileu.

50. Šuba, Július: Kvačianskou dolinou, Úvodné verše Andrej Plávka. Vyšlo vo vydavateľstve GEORG, Žilina 2012. 103 strán. ISBN 978–80–89401–70–3, Knihu do súťaže nominoval autor. Fotograf Július Šuba (1939) pochádza z Kvačian, žije v Liptovskom Hrádku; je členom hrádockého Artštúdia. Jeho kniha je poctou i vyznaním lásky rodným miestam. Autor dokumentuje zmeny, ku ktorým za polstoročie došlo, porovnávaním súčasného stavu doliny, ktorá patrí k územiam s maximálnou ochranou prírody, s vlastnými čiernobielymi fotografiami spred niekoľkých desaťročí. Kniha obsahuje aj stručné dejiny Kvačian a históriu mlynov v Kvačianskej doline, zrekonštruovaných vďaka nadšeniu a obetavosti amatérskych ochranárov.

51. Tradičné receptárium regiónov ŽSK / Zbiór tradycyjnych przepisów z regionów SKŽ / Traditional RecipeGuide to Žilina regions, Úvodný príhovor Juraj Blanár, predseda ŽSK. Predhovory napísali Zora Mintálová-Zuberrcová, Helena Kotvasová, Elena Beňušová, Iveta Zuskinová. Vydal Žilinský samosprávny kraj, [Žilina 2012]. 55 strán. ISBN 978–80–971182–1–1, Knihu do súťaže prihlásil vydavateľ, Žilinský samosprávny kraj. Publikácia predstavuje regióny Žilinského samosprávneho kraja (Horné Považie, Kysuce, Orava, Liptov, Turiec) prostredníctvom tradičnej kuchyne. Prináša recepty na typické jedlá jednotlivých regiónov. Liptov reprezentujú šišky, kuľaša, štrúdľa, slepá kura, pirohy s bryndzou, haruľa, mäsové pirohy. Kapitolu o jedlách z Liptova pripravila Iveta Zuskinová.

52. Urban, Peter: Ďumbier – najvyšší z Nízkych…, Vydavateľstvo Matice slovenskej, Martin 2012. 153 strán. Edícia Vrch a jeho ľudia. ISBN 978–80–8115–111–8, Kniha podrobne predstavuje majestátny vrch, ktorý v slovenskom národnom povedomí zohráva významnú mýtotvornú rolu. Dielo sumarizuje informácie o dejinách a názve vrchu, o zaujímavostiach živej a neživej prírody, osídlení a tradičnej kultúre v okolí, o jeho návštevníkoch a dobyvateľoch od valachov až po horolezcov, o histórii tunajšej turistiky a výstavbe chát, ako aj o ľudovej slovesnosti, ktorá sa k tomuto miestu neodmysliteľne viaže. Ďumbier patrí aj Liptovu, preto v publikácii nájdeme aj kapitoly o Jánskej a Demänovskej doline a o ich jaskynnom systéme. „Ďumbier je vrch, ktorý sa prirodzene dotýka neba, jeho ticha a oblakov… je to vrch môjho srdca i mojej duše,“ hovorí autor, pôvodom z Brezna.

53. Vítek, Peter – Churý, Slavko: Liptovský Ondrej, Dejiny 1332–3012. Predslov Ľuboš Žubor. Vydala Obec Liptovský Ondrej, [Liptovský Ondrej] 2012. 118 strán. ISBN 978–80–971141–4–5, Obsiahle dejiny obce spracované na vysokej odbornej úrovni a zároveň čitateľsky príťažlivé. História obce, jej šľachtických rodov, dejiny cirkví, školstva a kultúry, história bitky pri Vavrišove (predtým uvádzanej ako Švihrovská bitka). Knihu dopĺňa povesť o bielej panej Andreánskej v podaní Petra Víteka. Historik a archivár Peter Vítek (1970) je riaditeľom Štátneho archívu v Liptovskom Mikuláši a žije v Liptovskom Hrádku, historik Slavko Churý (1935–2006) pochádzal z Bytče.

54. Výhonky 28. Zborník najlepších príspevkov 30. ročníka literárnej súťaže začínajúcich autorov (…) Krídla Ivana laučíka, Zostavila Anna Ondrejková. Vydala Liptovská knižnica G.F.Belopotockého (Žilinský samosprávny kraj), Liptovský Mikuláš 2012. 60 strán. ISBN 978–80–89373–19–2, Presvedčivý dokument o (zatiaľ) neoficiálnej literárnej scéne. Obsahuje kompletné príspevky víťazných autorov aj výber z prác tých, ktorí nezískali žiadne ocenenie, zoznam účastníkov a výsledkovú listinu.

55. Zuskinová, Iveta: Kuchyňa liptovských gazdiniek, Kreslili žiaci výtvarného odboru ZUŠ v Liptovskom Hrádku. Vydalo občianske združenie Spoločnosť priateľov múzea liptovskej dediny so sídlom v Liptovskom Hrádku, 2012. 95 strán. ISBN 978–80–968054–8–8, Knihu do súťaže prihlásila Zuzana Babicová. Jednoduché jedlá z ľudového vidieckeho prostredia aj recepty na prípravu náročnejších pokrmov z panskej a meštianskej kuchyne, záznamy o tom, čo sa podávalo na obed a večeru pri príležitosti kanonickej vizitácie v Ev. a. v. senioráte liptovskom, ktorá sa uskutočnila od utorka 20. mája do stredy 11. júna roku 1913, ukážky zo starých kuchárskych kníh Jána Babilona (1870), Terézie Vansovej (1925) a Žely Ivanovej-Inoveckej (1940). Publikácia čitateľsky príťažlivým spôsobom približuje históriu kulinárskeho umenia v regióne. Iveta Zuskinová je znalkyňou tradičného spôsobu života a kultúry ľudu Liptova.

56. Zuskinová, Iveta: Paličkovaná čipka v Liptove, Ilustrácia Janka V. Krivošová. Preklad do poľštiny Jolanta Drobčová, do angličtiny Dana Wolfová. Vydalo Liptovské múzeum v Ružomberku, 2012. 81 strán. Vyšlo v rámci projektu Čipkárska cesta v prihraničnom regióne PL-SK/ZA/IPP/II/014. Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Poľsko – Slovenská republika 2007 – 2013. ISBN 978–80–970094–7–2, Knihu do súťaže nominovala autorka. Archaická textilná technika paličkovanej čipky bola na Liptove súčasťou najmä ženského ľudového odevu. Autorka podrobne opisuje históriu paličkovanej čipky i jej osobitosti v jednotlivých obciach regiónu. Krehkú krásu dokumentuje množstvo fotografií. Iveta Zuskinová, dlhoročná riaditeľka Liptovského múzea v Ružomberku, rodáčka z Boce, patrí k najznámejším slovenským etnológom.