Lesníci chcú spracovať kalamitu na Liptove: Tvrdá reakcia ochranárov!

Neštátni lesníci združení v Slovenskej lesníckej komore (SLK) sa dožadujú spracovania kalamity v lokalite Čierneho Váhu. Štátna ochrana prírody (ŠOP) SR svojím rozhodnutím z 15. júla však túto žiadosť zablokovala.

Stretnutie odborníkov

„Slovenská lesnícka komora sa absolútne nestotožňuje s týmto stanoviskom, preto pozvala na Liptov odborníkov z lesníckych inštitúcií, aby priamo na mieste, a nie od stola kancelárie prijali stanovisko k predmetnej kalamite,“ uviedol hovorca SLK Dávid Hančinský.

Na stretnutie boli podľa komory pozvaní štátny tajomník a generálny riaditeľ sekcie, štátna správa ministerstva životného prostredia, hasiči, vodohospodári, samospráva, akademické a odborné organizácie a pracovníci s dlhoročnou praxou v lesníctve a tiež ŠOP SR. „Ochranári však na stretnutie neprišli,“ konštatuje komora.

Účastníci stretnutia sa zhodli na tom, že predmetnú kalamitnú hmotu treba spracovať, aby nedošlo k premnoženiu podkôrneho hmyzu a škodám veľkého rozsahu aj v okolitých lesných porastoch.

Ničivý lykožrút

Vedúci Lesníckej ochranárskej služby Národného lesníckeho centra vo Zvolene Andrej Kunca sa vyjadril, že lykožrút sa v priebehu piatich rokov rozmnoží do sily, ktorá zabije v okolitých lesoch až desaťnásobok stromov.

„Neudelenie súhlasu na spracovanie kalamity sa veľmi negatívne prejaví na zdravotnom stave a ekologickej stabilite lesných porastov v celom danom území,“ uviedol Jaroslav Kmeť z Katedry integrovanej ochrany lesa a krajiny Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene.

Príklady z praxe

Člen predstavenstva SLK Ján Slivinský na príkladoch negatívnej praxe z Javorovej, Bielovodskej, Tichej, Kôprovej doliny a v Belianskych Tatrách upozornil, že v prípade nespracovania kalamity hrozí reálne riziko rozvratu okolitých ekosystémov v horizonte niekoľkých rokov so všetkými negatívnymi dôsledkami na plnenie funkcie lesa v krajine. Podľa SLK je priam nepochopiteľné, ako ŠOP SR ignoruje dlhoročné skúsenosti lesníckej praxe.

„Skutočnými ochranármi sme my, lesníci. Spracovaním ležiacich smrekov na Čiernom Váhu chceme totiž zachrániť živé zelené smrečiny na ploche okolo 400 hektárov, o ktoré by sme pre rozhodnutie Štátnej ochrany prírody prišli,“ dodal predseda SLK Milan Dolňan.

Ochranári reagujú

Štátna ochrana prírody (ŠOP) SR nesúhlasí s ťažbou v lokalite Čierny Váh, pretože by sa tým poškodili vzácne druhy biotopov, domov chránených druhov živočíchov a rastlín. Štátni ochranári tak reagujú na informácie Slovenskej lesníckej komory (SLK).

„Lokalita je považovaná za možný nášľapný kameň pre zachovanie populácie hlucháňa hôrneho. Vykonanie náhodnej ťažby je v rozpore s poslaním národných parkov, ktorých úlohou je zabezpečiť priaznivý stav chránených druhov a biotopov, ktoré sú predmetom ochrany,“ uvádza ŠOP SR.

Ako ďalej informuje, v súčasnosti nastalo štádium, keď sa nehovorí o zachovaní priaznivého stavu, ale o zabezpečení prežitia niektorých chránených druhov, napríklad hlucháňa hôrneho. „Vďaka nezabezpečeniu ochrany biotopov hlucháňa hôrneho v minulosti hrozí SR v súčasnej dobe pokuta od Súdneho dvora EÚ,“ upozorňuje.

Rozhodne súd

Vo veci bude podľa ochranárov ďalej rozhodovať Okresný úrad v Liptovskom Mikuláši.

„Podali sme podnet na začatie konania a tiež na vydanie predbežného opatrenia na pozastavenie akýchkoľvek činností spojených s vykonávaním náhodnej ťažby, a to až do vydania meritórneho rozhodnutia,“ doplnila riaditeľka Správy NAPANT Sandra Popelářová, ktorá sa stretnutia SLK na Čiernom Váhu nemohla zúčastniť pre pracovnú cestu v zahraničí. ŠOP SR momentálne súhlasí iba so spracovaním náhodnej ťažby, ktorá neohrozuje vzácne biotopy.

Foto: ilustračné