Majsterka sveta vo fitness Dominika Multáňová: Na hymnu si vôbec nepamätám!
Ako sme vás už informovali, 21-ročná Mikulášanka Dominika Multáňová sa v ukrajinskom Kyjeve stala majsterkou sveta vo fitness žien. Členku klubu VTJ Technika Liptovský Mikuláš sme po jej príchode do domoviny vyspovedali.
Uvedomuješ si, že si vo svojom športe najlepšia na
svete?
Priznám sa, že ešte stále tomu nemôžem uveriť. Spoločne s trénerom
Hečkom sme to ešte akosi nestrávili, takže uvidíme, kedy mi skutočne
dôjde, že som najlepšia na svete.
Ako si sa cítila na pódiu medzi velikánmi tohto
športu?
Do súťaže idem vždy skromne a s pokorou. Kulturistika sa nehodnotí
v kožuchu, ale priamo na pódiu. Väčšinou tie dievčatá, ktoré pôsobia
svalnato a obrovsky, na pódiu vyznejú úplne opačne. Nikdy nerobím
unáhlené závery, ale samozrejme veľmi som sa obávala, pretože vekom som
juniorka a išla som súťažiť so ženami. Bola to ťažká súťaž, ale som
rada, ako to dopadlo.
Cítiš od svojich starších súperiek niekedy i nevraživosť
alebo závisť?
Paradoxom je, že som od svojich súperiek mala pocit, že ma ako súperku
neberú. Mali ma za juniorku a kedže ja pri nich pôsobím, ako také
dieťatko, tak ich asi ani nenapadlo, že by som mohla zvíťaziť. Boli veľmi
prekvapené, že som vyhrala. Koniec koncov, prekvapená som bola aj ja
(úsmev).
Aká bola noc pred finále?
Zaspať sa mi dalo. Vtipné na tejto súťaži bolo to, že som na rozdiel od
predchádzajúcich pretekov vôbec nebola nervózna. Zvykli sa mi triasť ruky,
ale teraz som bola v pohode a vyrovnaná. Nechápem to. Musím povedať, že
som si to užila.
Na konci ste stáli na pódiu dve. Cítila si, že to môže
vyjsť?
Strašne som túžila po zlate. Stála som tam mimochodom s ďalšou juniorkou.
Myslela som si, že mala jednu zo slabších voľných zostáv, tak som začala
v hlave kalkulovať a porovnávať. Chytili sme sa za ruky a modlila som sa,
aby moje číslo nevyhlásili na druhom mieste. Keď som zistila, že som
vyhrala, strašne som sa rozplakala. Je to najkrajší pocit v mojom
živote.
Ako si sa cítila, keď ti vešali zlatú medailu na krk a znela
slovenská hymna?
(smiech). Ja som si uvedomila, že si to vlastne vôbec nepamätám. Bola som
tak mimo a dojatá, že si pamätám len na to, že som plakala a klepali sa mi
ruky. Hymnu som asi nejako prepočula (smiech).
Tvoj facebook a mobil zaplnili desiatky gratulácií, stíhaš na
všetko reagovať?
Každú jednu gratuláciu som si prečítala. Odpísať na všetko sa však
zatiaľ nedalo. Určite si k tomu sadnem a všetkým poctivo odpíšem. Som
rada, že mi to ľudia prajú a počet mojich fanúšikov pribúda. Je to dobrý
pocit na srdci.
Po súťaži sa údajne stáli obrovské rady na jedlo.
(úsmev) Áno. Po súťažiach v našom športe každý navštevuje obľúbené
stravovacie zariadenie a „rozbíja“ to tam. Bol tam však neskutočný rad,
a tak sme sa otočili a išli sme na banket. Ja sa snažím „rozjesť“
pomaly, ale tréner mi nakázal jesť, a tak som sa tentoraz i ja upustila.
Najlepšie bolo, keď prišla teta so zmrzlinou. Celý dav sa na ňu vrhol, tak
tácku radšej pustila. My sme si to už rozobrali (smiech).