Najkrajšie historické zábery želez. stanice: Mikulášania cestujú vlakom už 143 rokov
Železničná stanica v Liptovskom Mikuláši stojí na pôvodnej Košicko-bohumínskej magistrále, dokončenej v roku 1871. Táto železničná trať bola pôvodne najdlhšia na území Slovenska a je jednou z najstarších slovenských tratí postavených na prelome 60. a 70. rokov 19. storočia.
Prvé úvahy o výstavbe železnice zo Sliezska cez Žilinu, Liptovský Svätý Mikuláš, Poprad a Levoču alebo Spišskú Novú Ves pozdĺž Hornádu do Košíc sledovali zlacnenie dopravy železnej rudy a surového železa z baní a malých železných hút z Liptova a Spiša do železiarní v Třinci, lokalizovaných neďaleko zdroja kvalitného čierneho uhlia v Ostravsko-karvinskej panve (liptovská, spišská i třinecká železiarska banská prevádzka patrili vtedy jedinému vlastníkovi – arcivojvodovi Albrechtovi).
Možnosť realizácie tohto návrhu študoval už koncom 50. rokov 19. storočia Ludwig Hohenegger, riaditeľ arcivojvodského komorného riaditeľstva v Těšíne s cieľom zlacniť výrobu železa, produkovaného v rámci ním spravovaného riaditeľstva a dosiahnuť tak zvýšenie jeho konkurencieschopnosti voči železu z Pruska (Ostravsko bolo už od roku 1848 spojené s Pruskom Severnou železnicou cisára Ferdinanda).
Predpokladal tiež, že by železnica mohla výrazne zvýšiť produkciu a odbyt uhlia, dobývaného v Karvinej a Donbrave, a prispieť k mechanizácii jeho ťažby, zabezpečovať tranzitnú dopravu od Tiskej železnice (najmä potraviny, dobytok a drevo) a v neposlednom rade sprístupniť kúpele Smokovec vo Vysokých Tatrách. Pamätný spis z roku 1864 pridal k týmto argumentom ďalší, neskôr veľmi závažný, totiž že Košicko-bohumínska železnica má zabezpečiť monarchii, najmä však Uhorsku a Sedmohradsku, podstatnú časť tranzitnej prepravy medzi Čiernym a Baltickým morom. Bratia Richeovci získali povolenie na vykonanie prípravných prác v roku 1862. Keď však žiadali rakúsku vládu o udelenie definitívnej koncesie, nepredpokladali, že i napriek všemožnej podpore uhorskej dvorskej kancelárie a uhorskej miestodržiteľskej rady sa budú rokovania o nej tiahnuť niekoľko rokov. Pravdepodobnou príčinou tohto zdržiavania bol značný záujem o udelenie štátnej záruky pre novokoncesované železnice.
Cisár František Jozef I. bratom Richeovcom udelil definitívnu koncesiu až 26.6.1866, obsahovala štátnu záruku výnosov už vo výške 2 683 200 zl. Koncesia bola udelená na 90 rokov, povolila postaviť železnicu Košice – Bohumín i odbočku Obišovce – Prešov ako jednokoľajnú železnicu s drevenými mostami a stanovila podmienku zahájiť výstavbu do 1 roka a ukončiť ju do 6 rokov od udelenia koncesie.
Ani napriek priaznivejším podmienkam sa výstavba plánovanej železnice stále nezačínala. Dôvod bol prozaický – nedostatok finančných prostriedkov. Koncesionári napokon priznali túto skutočnosť a obrátili sa na vládu s petíciou o ďalšie rozšírenie doterajších koncesných zvýhodnení i o pridelenie stavebného preddavku zo štátneho pokladu. Doriešenie tejto žiadosti sa však už stalo záležitosťou nových orgánov štátnej správy, vzniknutých po rakúsko-uhorskom vyrovnaní. Bohuminsko-košickú magistrálu sa nakoniec podarilo vybudovať a v roku 1871 ju mohli využívať prví cestujúci aj z Liptovského Sv. Mikuláša.
- Zdroj: Global24, Dejiny železníc na území Slovenska
- Zdroj foto: Liptovský Mikuláš na historických fotografiách, Vladimír Kady Antoška
