Natália Šlepecká: Olympiáda v Soči by mi už nemala ujsť!

Vianoce sú za nami, ako si sviatkovala?
Domov sa mi podarilo priletieť až presne 24. decembra, v USA som totiž dovtedy mala tréningové sústredenie. Sviatky som trávila a ešte aj trávim s rodinou, priateľmi a s ľudmi, ktorých som posledný mesiac nevidela. Som rada, že som doma v Liptovskom Mikuláši.

Spomínaš USA, pochváľ sa nám, ako si sa za veľkou mlákou mala.
Oddychovať som tam veru nešla. Koncom novembra sme s mojim tímom a športovými kolegami odišli do Colorada, kde vždy chodíme na predsezónny tréning. Ja som bola po operácii kolena, takže som sa sústredila na to, aby som sa rozlyžovala a opäť získala cit pre sneh a prekážky a najmä zistila, či koleno funguje tak, ako má.

V nohe máš po novom umelý predný krížny väz. Prečo toto rozhodnutie?
Bohužiaľ, zranenia ma neobchádzali a užila som si ich viac, ako dosť. Za ostatných 14 mesiacov som absolvovala štyri operácie kolena, čo sú aj štyri narkózy, a to nie je sranda. Na Svetovom pohári na Novom Zélande som preletela skok a roztrhla som si predný krížny väz v pravom kolene. Čas rehabilitácie pri tomto umelom väze je polovičný, ak nie tretinový oproti operácii, pri ktorej sa používa vlastný štep alebo štep od darcu. Moje rozhodnutie malo hlavný dôvod v tom, že chcem stihnúť Zimné olympijské hry v Soči.

Ak budeš zdravá, účasť na Olympiáde v Rusku je v tvojom prípade už hotovou vecou.
V rebríčku svetového pohára som momentálne okolo 11. miesta. V Copper Mountain som „sveťák“ nešla, takže som nejaké body stratila. Rovnako vynechám preteky v americkom Breckenridge, chystám sa až do Švajčiarska v polovici januára. Kedže do Soči pôjde prvých 24 žien, moje terajšie postavenie ma už prakticky kvalifikuje. Zatiaľ so mnou ráta aj Slovenský olympijský výbor, uvidíme, ako bude slúžiť zdravie. Do Soči máme stále mesiac, momentálne fungujem tak na 60 až 70%. Verím, že sa to podarí.

Akými trikmi sa chceš prezentovať v Rusku? Máš v talóne špeciálne prekvapenie?
Čo sa týka Soči, chcela by som hlavne zajazdiť so cťou. Za posledný rok som totiž čas na prípravu takmer vôbec nemala. Budem sa sústrediť na to, aby úchyty lyží a štýl, ktorý sa u nás vysoko hodnotí presvedčili rozhodcov, aby mi dali dosť bodov. Nechcem vyťahovať žiadne ťažké triky, ktoré vlastne ani natrénované moc nemám. Chcem, aby to bola pekná, čistá a štýlová jazda, po ktorej si poviem, že som neurobila hanbu ani sebe, ani Slovensku.

A čo umiestnenie? Finále, či aj niečo viac?
Keby to bolo finále, bolo by to super. Zatiaľ si však nedávam žiadne ciele, svoju finálovú jazdu som si totiž ešte ani neskúsila. Keď ma nebude bolieť koleno, budem určite sebavedomejšia a odvážnejšia. Nechávam to na ten postup, ako to pôjde.

Čo by si chcela zaželať čitateľom nášho portálu k novému roku?
Všetkým „šporťákom“ do nového roka 2014 želám, aby mali, čo najlepšie športové výkony a hlavne, aby sa im vyhýbali zranenia (úsmev).