Pred 163 rokmi sa Slováci postavili za svoje práva
Žiadosti slovenského národa z 11. mája 1848 sa stali prvým štátoprávnym programom Slovákov. Obyvatelia horného Uhorska sa v nich postavili za svoje práva a hrdo sa vyhlásili za slovenský národ.
Predstavitelia slovenského národného hnutia organizovali počas marca a apríla 1848 zhromaždenia a petičné akcie s národnými požiadavkami. Po petičných akciách, ktoré vyústili do celoslovenskej kampane zvolali Daxner a Francisci na 10. mája 1848 do Liptovského Mikuláša poradu u Michala Miloslava Hodžu s cieľom vypracovať celonárodné požiadavky v záujme prebojovania a zabezpečenia slovenských národných práv a slobôd. Slovenská politická reprezentácia za predsedníctva Ľudovíta Štúra sformulovala svoje štátnopolitické požiadavky v Žiadostiach slovenského národa, ktoré prijala v Liptovskom Mikuláši 11. mája 1848.
Slováci sa v nich vyhlásili za samobytný národ s vlastným národným životom v Uhorsku. Žiadali, aby v celouhorskom sneme bol zastúpený každý národ. Vyslovili požiadavku zaviesť používanie národnej zástavy a slovenčiny ako úradného jazyka v slovenských župách a obciach, zriadiť národné školy všetkých stupňov a ustanoviť slovenské vojenské velenie. Ďalej požadovali zaviesť všeobecné a rovné volebné právo s tajným hlasovaním, slobodu tlače a zhromažďovania, zrušiť poddanské povinnosti, navrátenie všetkých pozemkov, lesov a pasienkov, ktoré zabrali zemepáni.
Expozícia v starej Hodžovej evanjelickej fare na Námestí Žiadostí Slovenského národa v Liptovskom Mikuláši približuje búrlivé 40. roky 19. storočia ako vznik a priekopnícku činnosť spolku Tatrín, predchodcu Matice slovenskej (1844–1848).
TASR, mjk.sk, skk foto: MJK