Pred 190 rokmi vznikla v Mikuláši prvá slovenská verejná knižnica
Z iniciatívy národného buditeľa a osvetového pracovníka Gašpara Fejérpataky-Belopotockého vznikla v Liptovskom Mikuláši prvá slovenská verejná knižnica.
Od vzniku knižnice, ktorá niesla názov Slovenská požičiavacia bibliotéka (Slovenská půjčovní Bibliotheka) uplynie v piatok 1. novembra 190 rokov.
Už pred založením knižnice Belopotocký vydával a rozširoval knihy a časopisy medzi slovenským pospolitým ľudom. O tom, že knihy sú dôležitým prostriedkom k získaniu vzdelanosti, sa presvedčil najmä počas návštevy knižníc a čitární vo Viedni či v Budapešti.
Do knižnice, ktorá začala svoju činnosť 1. novembra 1829, nakúpil knihy za 500 zlatých, ktoré investoval z vlastných prostriedkov. Nielen buditeľské, ale aj vzdelávacie poslanie plnila Slovenská požičiavacia bibliotéka 14 rokov. Belopotocký sa snažil o vzdelávanie čitateľov, vysvetľoval im slová, ktorým nerozumeli, besedoval s nimi o prečítaných knihách a informoval ich o nových publikáciách.
Uhorské úrady však zakázali činnosť prvej verejnej knižnice v roku 1843 pod zámienkou, že Gašpar Fejérpataky-Belopotocký nemá „výsadu Rady kráľovskej“, teda povolenie vlastniť knižnicu. Ani po zatvorení knižnice sa jej zriaďovateľ nevzdal a naďalej šíril knihy, kalendáre a časopisy aj vo vlastnom vydaní.
Belopotockého Slovenská požičiavacia bibliotéka sa stala vzorom aj pre iné slovenské mestá. K jej obnoveniu došlo v roku 1925 a od roku 1969 nesie táto knižnica v Liptovskom Mikuláši meno svojho zakladateľa – Knižnica Gašpara Fejérpataky-Belopotockého.
Gašpar Fejérpataky-Belopotocký sa narodil 1. januára 1794 v Paludzi na Liptove. Od roku 1821 pôsobil ako knihár a kníhkupec v Liptovskom Mikuláši. Vydával ľudovovýchovné kalendáre – Nový i starý vlastenecký kalendár vychádzal v rokoch 1830 až 1853 – knihy s národnobuditeľskou tematikou, šlabikáre a knihy pre mládež.
Patril aj k priekopníkom slovenského ochotníckeho divadla. V roku 1830 založil v Liptovskom Mikuláši prvé ochotnícke divadlo (Diwadlo slowanské swäto-mikulášske), ktoré sa uviedlo hrou Kocúrkovo od Jána Chalupku. Zakladal tiež nedeľné školy a spolky miernosti. Zomrel 18. mája 1874 v Liptovskom Mikuláši vo veku 80 rokov.