Tréner Peter Mráz: Väčšina z jeho 60-ročného života patrila slalomu

S dvoma zlatými medailami na OH v Aténach a Pekingu sa nezabudnuteľne zapísali do historickej kroniky najväčších úspechov slovenského športu.

„Trénujem ju presne 20 rokov,“ spomína si Peter Mráz. „Nebolo to bez problémov, už aj vzhľadom na Eleninu povahu. Čo jej nebolo možné uprieť bola obrovská húževnatosť a nesmierna vôľa niečo dosiahnuť. Dokázala sa nadchnúť a odtrénovať obrovské dávky. Postupne sa stala vzorom pre ostatných a ja som bol presvedčený, že raz na absolútny vrchol dosiahne. Pred Aténami a Pekingom som si vždy hovoril, po olympiáde už skončím, no nestalo sa. Zlaté medaily nás inšpirovali a išlo sa ďalej.“

Najväčšiu eufóriu u Petra Mráza vyvolala olympiáda v Aténach. „Intenzívne som ju prežíval, akoby sa v nej zrátali všetky predchádzajúce čiastkové úspechy dohromady. Ponúkal sa aj celý film Eleninej kariéry, trebárs Roudnice nad Labem'98, keď sa stala prvýkrát majsterkou Európy, celkove päťkrát. Zlato v Aténach neprišlo náhodou, v tom roku zvíťazila štyrikrát v pretekoch Svetového pohára, stala sa aj európskou šampiónkou a v 32 rokoch sa naštartovala na vytúžený olympijský úspech.“

Aj sklamaní sa Peter Mráz dočkal. „Asi najväčšie som prehltol na OH'2000 v Sydney, keď Elena vyhrala suverénne kvalifikáciu, no na druhý deň ju silný vietor odfúkol na 4. miesto. Dlho som sa z tohto neúspechu spamätával a myslím si, že aj Elena.“

Peter Mráz si modeluje už svoju budúcnosť. „Každého láka olympijské Rio, no uvedomujem si, že mám 60 rokov, v 62 pôjdem do penzie a uvoľním miesto mladším, aby tiež niečo dokázali. Trénerské povolanie si vyžaduje celého seba, vrátane každodenných dvojfázových tréningov. Ja som si na úkor rodiny splnil túžbu stať sa profesionálnym trénerom. Vodnému slalomu som sa fanaticky venoval a aj deti k nemu priťahoval, aby som aspoň pri vode mal čas ich vychovávať.“

Čo všetko si Peter Mráz pamätá vzbudzuje obdiv. Začínal v Žiline, zakotvil v Slovane Malá Fatra. „Lodenicu som mal rovno pri našom dome, spočiatku som skúšal singlovku, preorientoval sa na deblovku, až som presadol do kajaku. V mladosti som sa vybúril aj na hokeji, ktorý ma sprevádzal v súťažnej dorasteneckej podobe za ZVL do 18 rokov. Napokon zvíťazil slalom, a to z prozaických dôvodov, pri vode sa zišla neskutočná partia a nahromadili fantastické zážitky.“

Spolu s bratom Pavlom čeril v mladosti pereje tak, že jedine Ján Stachera si na nich trúfal. „Na úspechy som nadviazal aj v Brandýse nad Labem počas vojenskej základnej služby i po nej v ČKD Praha. Na mojej kariére sa však podpísal aj režim a musel som prehodiť výhybku. Prvýkrát som privoňal trénerskému profesionálnemu remeslu v roku 1977 v Lokomotíve Liptovský Mikuláš. V roku 1968 nám odišla do Nemecka sestra aj s rodinou a mňa do zahraničia pustili až v roku 1981, vycestovať som mohol len do NDR a Poľska a stratil motiváciu.“

Začiatky v Liptovskom Mikuláši

Obdivuhodnú kariéru jedného z najúspešnejších trénerov ovplyvnila zdanlivo bezvýznamná epizóda v rozhorúčenej saune. „Na jar 1977 som ako člen ČKD išiel do Liptovského Mikuláša na sústredenie. Boli sme v saune na lodenici a pri spoločnom potení s legendárnym Ondrejom Cibákom, vtedy tajomníkom klubu, spomenul, že hľadajú trénera TSM. Viac mi nebolo treba a hneď som si napísal žiadosť.“

Míľniky Petra Mráza, účastníka piatich OH a 17-tich MS v role trénera, doplnila aj svadba s magickým dátumom 7.7.77. O deň neskôr nastúpil ako tréner z povolania v Liptovskom Mikuláši a zotrval tam až dodnes. Popri tom sa po rozdelení Československa stal prvým trénerom reprezentácie, predtým od roku 1986 mal v ČSFR pod dohľadom reprezentáciu singlistov, a navodil kurz, ktorý z vodného slalomu vykresal trvalú ikonu slovenského športu. Na jeho trénerský rukopis, ocenený aj Zlatými kruhmi SOV, si spomínajú viaceré veličiny, pretože nebyť neho, nezrodili by sa ani medaily Hajdučíka, Kučeru, Zaťka, Tkáča, Ontka, Kubáňa, Olejníka a nebolo by ani Eleny Kaliskej.