V MFK Tatran Liptovský Mikuláš sa rodí ďalší futbalový talent

Jeho mama vraví, že je živel. „Už ako malý sa snažil zaujať, hlavne po športovej stránke. Keď mal štyri roky prihlásili sme ho na hokej, pretože doma sme to s ním nemohli vydržať. Všade lietal, pobehoval,“ uviedla na pravú mieru jeho mama Ivana. Tri roky skorého vstávania a naháňania sa za pukom nebolo pre Miša to pravé, korčule tak zavesil na klinec.

„Celý športový talent zobral on,“ zhodnotila jeho o rok staršia sestra Natália, ktorá už dlhé roky vidí svojho brata odchádzať na množstvo tréningov, zápasov a rôznych športových aktivít, zatiaľ čo ona bola skoro pri každom jeho zápase a povzbudzovala ho.

Futbal si vybral sám

"Môj prvý futbalový zápas si ešte stále pamätám, prihlásil som sa do dedinského klubu ŠK Demänová, pretože tu som vyrastal. Bol som ešte krpec, všetci ostatní boli odo mňa vyšší skoro o meter, ale ja som sa nebál. Síce som nebol v základnej zostave, ale tréner ma tam poslal na posledných desať minút a mne sa podarilo aj skórovať, pričom som sa sám ešte hľadal na ihrisku,“ spomínal na svoj prvý zápas Michal. „Keď som bol taký malý, tak som vybojoval penaltu. V tej chvíli som bol strašne šťastný. Potom ma to trošku sklamalo, pretože spoluhráč to zahodil a trafil brvno,“ pokračoval demänovský rodák.

Ani v tých časoch nebola na dedinských futbalových trávnikoch núdza o derby zápasy. V tých časoch kraľovala hlavne Pribylina, ktorá v žiackych súťažiach viackrát vyhrala a robila tým veľké problémy ostatným súperom. Nebolo tomu inak aj pri začiatkoch Michala. Pribylina viedla súťaž bez jediného zaváhania, navyše počas 11. kôl inkasovala iba jedenkrát. „Vtedy som bol pre všetkých taký vodca, v šatni si ma zvolili za kapitána. Bol som hrdý na svoj tím, pretože sme hneď od úvodu strašne bojovali, vďaka mojim spoluhráčov, ktorí mi skvele nahrali, sme šli do vedenia o dva góly. Nakoniec sme bohužiaľ prehrali, ale tréner bol po zápase spokojný. Vedeli sme, že nie sme až takí silní, aby sme porazili vtedy jeden z najlepších dedinských tímov v Liptove,“ informoval o vtedajšej situácii Michal Tomčík.

Ako to už býva vo futbale, pekné chvíle striedajú tie zlé. „Samozrejme aj to patrí k futbalu, prehra vo Východnej 23:0 je aj s odstupom času pre mňa veľké sústo. Vtedy som si tak aj uvedomil, že futbal na dedine je rôzny. Raz nás prišlo na zápas toľko, že tréner zháňal všade dresy, niektorých poslal aj domov, pretože nás bolo vyše dvadsať. Inokedy, ako v tej Východnej, nás prišlo ledva sedem, aby sme mohli odohrať zápas, vtedy nám aj chýbala opora v bráne. Čo si ale budem navždy pamätať z tohto zápasu, je pohľad na digitálnu tabuľu, ktorá bola iba jednociferná, takže sme odchádzali v podstate s prehrou 3:0,“ s úsmevom na tvári spomínal aj na takéto chvíle Tomčík.

Do najlepšie postaveného klubu v meste prišiel ako 13-ročný

V MFK Tatran Liptovský Mikuláš začal najskôr v kategórii U-15 pod vedením trénera Petra Barteka, ktorý sa mu venoval dva roky. „Bolo to pre mňa niečo nové, zo začiatku som hral na poste krajného záložníka, pričom dovtedy som hrával úplný hrot, ale keď futbal milujete je vám jedno kde hráte, hlavne že hráte,“ skromne vysvetlil Michal.

Ako postupoval čas, tak pribúdali roky aj u Tomčíka. Ten sa postupne dostal do mladšieho dorastu, kde si ho vzal najskôr pod svoje krídla Peter Maťko, následne sa ku kormidlu od 7. kola dostal výkonný riaditeľ Martin Pohlod. „Toto obdobie som bral ako najlepšie v Tatrane. Vtedy pre mňa futbal znamenal najviac, tešil som sa na každý tréning. Pohlod vždy vyšiel s niečím novým a mne sa to vždy páčilo. Nikdy nezabudnem na jeho príhovor pred zápasom s Banskou Bystricou, ktorá vtedy viedla. Azda aj vďaka tomu sme vybojovali prvý bod v sezóne, po remíze 0:0, i keď v závere sme nepremenili obrovskú šancu.“

Michal Tomčík očami výkonného riaditeľa Martina Pohloda

„Rýchly pravý obranca, ktorého štýl možno označiť za moderný. Rád útočí a podporuje tak ofenzívu tímu. Futbal mu prinášal radosť, častokrát špásoval aj počas zápasu, čo ma niekedy ako trénera aj vytáčalo. Aj v tréningovom procese zo začiatku nemohol nájsť hranicu medzi prácou a srandičkami. Postupne však „odburával“ tieto negatíva. Pre mňa chlapec, ktorý vytváral správnu atmosféru v kolektíve a patril k jej lídrom. Je to inteligentný človek, ktorý vedel takmer s každým komunikovať. V tíme vytváral rôzne stávky a aj vďaka tomu kolektív „žil“. Zo svojej pozície pri organizovaní rôznych klubových akcií potrebujem pomoc. On je stále jeden z tých, ktorý tam nechýba. Myslím, že jeho budúcnosť bude spätá s futbalom. Tréneri na konci svojej kariéry spomínajú na tímy, ktoré viedli, resp. na jednotlivcov. Ak sa dožijem vyššieho veku, nebudem ani ja iný. Mišo určite bude tým hráčom, na ktorého si spomeniem.“

V týchto chvíľach sa dozrievajúci talent Liptovského Mikuláša nachádza v staršom doraste, kde si ho vyhliadol terajší tréner Juraj Sabol. „Bol som prekvapený, že si ma tréner Sabol vybral z mladšieho dorastu. Ako trénera ho rešpektujem a na druhej strane aj obdivujem. Vždy sa postará o dobrú atmosféru v tíme, ale na druhej strane je aj prísny, keď treba.

Niekedy pomyslí aj na zranenia

Azda každý športovec počas svojej aktívnej kariéry si odžil pár zranení, výnimkou nebol ani Michal. „Zranenia patria ku každému športu a futbal nie je výnimka, hlavne keď ho hráte dosť často. Každý športovec si na zranenia musí zvyknúť a počítať s nimi, prečkať ten čas kým je zranený a s o to väčšou chuťou sa vrátiť späť,“ vraví Mišo, ktorý ďakuje aj Bohu, že doteraz ich bolo minimum.

Jeho druhou doménou je šach

Okrem futbalu sa Michalovi darí aj na šachovej pôde, ktorému sa už venuje kvôli futbalu len okrajovo, avšak za spomienku stoja jeho úspechy či už druhé miesto na Majstrovstvách Slovenska jednotlivcov, alebo titul viacnásobný majster Slovenska s družstvom Liptovskej šachovej školy.

Na budúcnosť sa už pozerá nejakým pohľadom

Do budúcnosti je Mišovým cieľom postúpiť so starším dorastom do najvyššej Slovenskej ligy a hrať následne za A mužstvo Liptovského Mikuláša a spoločne aj s ostatnými hráčmi dokázať, že aj v Liptovskom Mikuláši sa hrá pekný futbal.

Tomáš Batiz, foto: Radovan Revaj