V premenách času: Liptovský Mikuláš na historických mapách
Cestovanie v čase do minulosti nemusí byť len výsadou sci-fi literatúry. Pohľad do historických máp nám ponúka fascinujúci pohľad na krajinu našich predkov. Poďte sa s nami pozrieť na okolie mesta Liptovský Mikuláš tak, ako ho za uplynulé tri storočia zachytili kartografi na dobových mapách.
Popudom pre prvé mapovanie nášho územia bola sedemročná vojna, kedy sa existujúca Müllerova mapa rakúskeho cisárstva ukázala byť, napriek svojej vysokej umeleckej úrovni, pre praktické potreby vedenia vojny celkom nedostatočná. Na rozkaz cisárovnej Márie Terézie v nasledujúcich rokoch krajinou prechádzali dôstojníci vojenskej topografickej služby na koňoch a okolitú krajinu zakresľovali „od oka“.
Výsledná mapa tzv. prvého vojenského mapovania (1764 – 1783) v mierke 1:28 800 nebola založená na trigonometrických meraniach, z čoho vyplývala jej značná nedokonalosť. Na druhej strane, vojensko-topografický popis k mape obsahoval veľké množstvo informácií o vodných tokoch, komunikáciách, využití pôdy a zásobovacích možnostiach jednotlivých obcí. Mapy prvého vojenského mapovania zachytávajú rakúske cisárstvo a uhorské kráľovstvo krátko pred priemyselnou revolúciou. Mestečko s názvom Sz. Miklós, koncentrované okolo kostola, je zatiaľ rozlohou menšie než blízka Vrbica alebo Okoličné a hlavné námestie ešte nemá dnešný pravouhlý tvar a rozlohu.
Druhé vojenské mapovanie (1806 – 1869) sa realizovalo na rozkaz cisára Františka II. Základom mapy už bola vojenská triangulácia a z nej vychádzajúce katastrálne mapy. Jeden z vojenských topografov počas leta zmapoval približne 690 km2. Mapy v mierke 1: 28 800 boli už kolorované a podstatne presnejšie než mapy z prvého mapovania. Druhé mapovanie zachytáva krajinu v dobe nástupu priemyselnej revolúcie a intenzívneho rozvoja poľnohospodárstva, kedy rozlohy lesov na našom území dosiahli svoje historické minimum. Severným okrajom mestečka s názvom Swaty Mikulas už prechádza železnica (postavená v roku 1871) a samotné mesto už nadobúda typický tvar, sústredený okolo dominantného námestia s Kostolom sv. Mikuláša.
Tretie vojenské mapovanie si v rokoch 1868 – 1880 vyžiadalo rakúske ministerstvo vojny. Základom máp sa stali opätovne katastrálne mapy, avšak výsledná mapa tentoraz obsahovala aj vrstevnice a kóty. Výsledkom boli špeciálne a generálne mapy v mierke 1:75 000 a 1: 200 000. Rektifikované „špeciálky“ z tretieho mapovania využívalo aj novovzniknuté Československo a československá armáda až do roku 1956. Z mapy je zjavný pokračujúci rozvoj Liptovského Sv. Mikuláša, dokladovaný množstvom mlynov v južnej časti mesta v blízkosti Váhu.
Mapy okolia Liptovského Mikuláša z druhej polovice 20. storočia zachytávajú významné zmeny v krajine. Ide predovšetkým o výstavbu priehrady Liptovská Mara a diaľnice v 70-tych rokoch, výstavbu sídliska Podbreziny v 80-tych rokoch a zmenu vedenia hlavných komunikácií v samotnom meste.
Minulé časy, kedy (podľa počasia) prašná alebo blatistá hlavná cesta viedla cez dnešné Námestie osloboditeľov, doprave dominovali vozy ťahané koňmi a pri Váhu sa týčili tehlové komíny garbiarní sa už nevrátia, ale pre nás aj pre budúce generácie zostanú navždy zachytené v detailnej práci niekdajších kartografov.
Autor: Juraj Vanovčan, zdroj: geoportal.sazp.sk, oldmaps.geolab.cz
