Významné jubileum: Gymnázium oslavuje 100-ročnicu

Historický zápisník

Písal sa rok 1912, keď otvorili na Nižnom Huštáku Liptovskosväto­mikulášske uhorské kráľovské štátne hlavné gymnázium. Bola to veľká udalosť, keďže v hornom a strednom Liptove v tom čase nebola žiadna stredná škola. Mikulášske gymnázium sa zrodilo v dobe, keď slovenské stredné školy boli minulosťou, poslednú zatvorili v roku 1875, a maďarizácia tvrdou realitou. Hoci vzniklo v slovenskom prostredí, vyučovacím jazykom bola maďarčina. Ako neskôr spomínal jeden z jeho absolventov, básnik Andrej Plávka: „Žiaci sa nesmeli rozprávať po slovensky ani medzi sebou v lavici a na chodbe.//“ Na škole učili autoritatívni maďarskí resp. pomaďarčení učitelia, ktorí sa podľa slov ďalšieho absolventa, profesora Milana Pišúta, k svojim žiakom správali „ako veľkomožní páni k svojim poddaným“. //Zámer vlády, ktorá otvorenie gymnázia povolila, bol jasný – šíriť maďarskú štátnu ideu priamym pomaďarčovaním študentov.

Chceli nový maďarský národ, vychovali slovenskú inteligenciu

Priestory bývalej garbiarne na Nižnom Huštáku (dn. Moyzesova ul.) boli len provizóriom. V rokoch 1914 – 1916 pre potreby gymnázia vyrástla v blízkosti železničnej stanice (dn. Hodžova ul.) rozsiahla reprezentatívna budova. Bašta maďarizácie v strednom a hornom Liptove tým bola zhmotnená. Paradoxom dejín ostane, že o pár rokov neskôr z nej vyšli príslušníci prvej širšej generácie slovenskej inteligencie.

Cestu národnému školstvu a vyučovaniu v materinskom jazyku študentov otvorilo vyhlásenie Československej republiky koncom októbra 1918. Začiatky slovenského Hodžovho štátneho reálneho gymnázia v Liptovskom Svätom Mikuláši však neboli vôbec ľahké. Chýbali slovenské učebnice, pomôcky a predovšetkým slovenskí učitelia. V dôsledku maďarizačnej politiky ich bolo žalostne málo, odchádzajúcich maďarských učiteľov nemal kto nahradiť. Pomoc z českých krajín tak bola nie len vítaná, ale vlastne i nevyhnutná.

Následkom vzniknutej situácie sa v mikulášskom gymnáziu načas prestalo vyučovať. Vyučovanie, už v slovenskom resp. českom jazyku, bolo obnovené 15. februára 1919. V novovyt­vorenom učiteľskom zbore mali prevahu českí profesori. Ich príchod na mikulášske gymnázium znamenal zásadný prelom v kvalite výučby i pedagogickom prístupe k študentom. Nešlo teda iba o možnosť vzdelávať sa v materinskom resp. materčine blízkom jazyku. Takto spomínajú bývalí študenti: „Väčšina profesorov bola mimoriadne schopných, a to po stránke odbornej kvalifikácie i pedagogických schopností, mnohí z nich milovali Slovensko a svojich slovenských študentov vyučovali svedomito a s hlbokým porozumením.“

Škola vedená odborne i pedagogicky kvalifikovanými, prevažne českými profesormi, patrila nie len k najväčším na Slovensku, ale postupne si získala i povesť kvalitnej vzdelávacej inštitúcie, o čom napokon svedčili i profesijné úspechy jej absolventov. Medzi prvých patrili literárni vedci Milan Pišút a Rudo Brtáň, hudobný skladateľ a priekopník slovenskej populárnej hudby Dušan Pálka či lekár, básnik a filozof Pavol Strauss.

Prvá širšia generácia slovenskej inteligencie so všeobecným stredoškolským vzdelaním tak v Mikuláši (a podobne i v širších ako regionálnych kontextoch) vyrástla pod vedením českých pedagógov. Pripomínať si začiatky slovenského gymnázia v našom meste znamená nezabúdať na ani na túto historickú skutočnosť.

**Gymnázium M. M. Hodžu si tieto udalosti pripomenie 26. septembra na Slávnostnej akadémii vo veľkej sále Domu kultúry o 16:30. 29. septembra sa pri športe v areáli GMMH od 10:00 do 19:00 stretnú aj minulé generácie. **

Pozvánka na Slávnostnú akadémiu https://mail-attachment.googleusercontent.com/attachment/?…

mikuláš24/Zuzana Nemcová foto: Múzeum Janka Kráľa