Viete čo je to belčov, chalbať alebo reťazovô? Tieto slová sa niekedy bežne používali v obci Ploštín

Pôvodný plán zachovať len pre samých seba miznúce nárečové slová predkov sa zmenil na vydanie riadnej slovníkovej publikácie. „S nápadom prišla moja sestra Milka. Celých desať rokov sme s väčšími či menšími prestávkami dávali dokopy jednotlivé výrazy,“ uviedla Želmíra Gešková, členka autorského tímu z klubu ploštínskych seniorov.

Liptovské nárečie je pomerne homogénne, ale aj medzi blízkymi obcami sa nájde niekoľko odlišností. „Okrem tradičnej koncovky -u namiesto písmena –l (bou, šieu, sedeu), tvaru koncovky -uo namiesto písmena –é v prídavných menách (mladou, miluo), je osobitým javom nášho nárečia vynechávanie hlásky v strede slov ako cedilo namiesto cedidlo, kapusnica namiesto kapustnica, zrkalo namiesto zrkadlo a hovoríme vily nie vidly,“ priblížila Želka Gešková.

Podľa ploštínskych seniorov najviac slov preniklo do ich nárečia z nemčiny. „Slovník obsahuje i slová, ktoré sme vytiahli z publikácie prof. Jána Stanislava, rodáka z Liptovského Jána. Spracoval knihu o liptovských nárečiach, v ktorej sa vyskytujú už zaniknuté slová používané staršou generáciou. Sú to slová kotau (kotol), čiriz (obuvnícke lepidlo), oštípok (oštiepok) či húčela (čmeliak), zmichalieť (zblázniť sa), curigať (cúvať), truoniť (hádzať skalami), láchtor (dĺžková miera) alebo čír (čier, múčna kaša s pečenými zemiakmi),“ prezrádza rodáčka z obce, kde sa bežne používal svojrázny výraz ‘som rodom z Ploštína’ namiesto zaužívaného pochádzam.

Typickým znakom ploštínskeho nárečia je používanie niektorých tvarov pri skloňovaní podstatných mien. „Používame tvar štvoro maskou namiesto masiek alebo veľa slivkou (sliviek). Nepovieme v domoch alebo v domách, alebo na salašach namiesto salašoch. Špecifické je pre nás i používanie privlastňovacieho zámena. Nepovieme jej, ju alebo im, ale hej, hu a him,“ uviedla obyvateľka Ploštína.

Verejnosť môže do slovníka ploštínskeho nárečia nahliadnuť v Liptovskej knižnici G. F. Belopotockého v Liptovskom Mikuláši. Autori ju slávnostne uviedli do života v pondelok 5. marca.

Preklad slov:

• belčov – kolíska
• chalbať – krčiť, húžvať
• reťazovô – výkupné ženícha za nevestu

Podobné články:

• Liptáci povýšili špáranie sa v zuboch: TOTO vám pomôže spríjemniť chvíle po jedle
• Pivkári sa majú na čo tešiť: Mikulášska piváreň spustí prevádzku už čoskoro
• V bývalej rafinérke sa bude pražiť káva: Názov dostala po Aurelovi Stodolovi

Poznáte aj vy vo svojom okolí niekoho, koho aktivity alebo úspechy si zaslúžia pozornosť verejnosti? Napíšte nám na slavakellova@gmail.com.

Foto: ilustračné